Všetci väzíme v stoke, ale niektorí z nás sa pozerajú na hviezdy. To je citát Oscara Wilda a dá sa chápať rôzne. Napríklad aj tak, že bez ohľadu na to, čo robíte, mali by ste uvažovať, ako to robiť lepšie. Aj práca v IT sa dá robiť a dá sa robiť lepšie. Tento a nasledujúce články predstavujú zoznam rád, ktoré by vás mohli priviesť práve k tomu, že svoju robotu začnete robiť lepšie, a teda budete naozaj dobrí v tom, čo robíte.
Nájdite si zamestnanie, ktoré vás nebude ničiť. Nikdy nebudete dobrí v niečom, čo nemáte radi a nikdy nebudete mať radi prácu v zamestnaní, ktoré budete nenávidieť. Je to úplne základný kameň prístupu k svojej práci. Ak neznášate svoju prácu, a je jedno či ste zamestnanec, podnikateľ alebo živnostník, musíte s tým niečo spraviť, inak sú ostatné rady zbytočné.
Zdrojov tejto neznášanlivosti môže byť veľa. Možno je to projekt, na ktorom pracujete, správanie kolegov, prostredie (openoffice?) a možno šéf (zákazník). Každopádne s tým musíte niečo spraviť, inak vás tie mesiace a roky pesimizmu o tom, že to takto funguje bežne a všade, časom premenia na cynika a potom už vám nepomôže nič.
Všimnite si, že som nepovedal, že musíte mať radi svoju prácu. Na začiatok bude stačiť, ak sa dostanete do stavu, že voči nej nebudete cítiť odpor. Budete ju akceptovať ako súčasť svojho života. Ako niečo, čo je jednoducho potrebné vykonať, ako napríklad spánok alebo jedlo. Samozrejme je dobré, ak sa dostanete do stavu, že vás práca baví, ale k tomu sa vrátime neskôr.
Ako mám vedieť, že mám k svojmu zamestnaniu negatívny vzťah? No, ukazovateľov môže byť veľa, ale narýchlo jednoduchý test. Ak máte prácu, ktorá vo vás nevzbudzuje odpor, tak nič mimoriadne necítite pri pomyslení na to, že je piatok poobede alebo pondelok ráno. Skúste sa na chvíľu zamyslieť a predstaviť si moment, že je piatok poobede a ak vás to napĺňa úľavou a radosťou, tak niečo nie je dobre. Podobne, ale opačne s pondelokovým ránom. Nejde tu o to, aby ste pri pondelkovom ráne cítili eufóriu, že idete do práce, ale ak pociťujete odpor, tak je niečo zle a mali by ste s tým niečo spraviť.
Prakticky so všetkými problémami, ktoré spôsobujú, že vás vaša práca ničí sa dá vysporiadať. A k mnohým sa vrátim neskôr pri ďalších radách. Prakticky so všetkými, až na jeden. A to je, ak máte šéfa (zákazníka v prípade kontraktora), s ktorým si nerozumiete (diplomaticky povedané). Moje základné motto o zamestnaní je, že nič nie je problém, ale len riešiteľná nepríjemnosť, ak máte normáleho šéfa. So šéfom, s ktorým sa nedá vychádzať, nemá zmysel bojovať a čas strávený v práci pod ním je premrhaným časom. Ak sa ocitnete v takejto situácii, aktualizujte si životopis a začnite sa obzerať inde. Že to nie je také ľahké? Ale je. Len musíte byť dobrí v tom, čo robíte.
A čo s tým zvyškom problémov? Musíte sa ich pokúsiť zmeniť. Možno sa pýtate, ako to urobiť, keď nevidíte možnosti alebo aj keď vidíte, tak vás nikto nebude počúvať. No. Na to, aby ste vedeli nájsť problém a riešenie, musíte mať vedomosti a na to, aby ste dosiahli zmenu, vám musia kolegovia, ale hlavne váš šéf, načúvať (o knihe, ktorá hovorí ako byť náčelníkom zmeny som písal v jednom zo svojich starších blogov). Len musíte byť dobrí v tom, čo robíte. A potom sa začnú hýbať aj hory. Tak len čítajte ďalej.
Nikdy sa neprestaňte učiť. Poznáte ten stav, kedy ste za posledné mesiace vyriešili všetky problémy, ktoré sa ku vám dostali (niečo naprogramovať, nastaviť, otestovať, opraviť, preveriť atď) doslova „ľavou zadnou“ a bez námahy. Svoju prácu máte v malíčku a vykonávate ju s majstrovskou zručnosťou. Ak áno, tak to bohužiaľ neznamená, že už všetko viete, ale že ste sa prestali učiť nové veci. Ak budete mať šťastie, tak sa k vám skrz rôzne úlohy dostanú aj veci, ktoré vám narušia tento stav a vy pri nových problémoch a technológiách budete nútení sa naučiť niečo nové. Ak budete mať šťastie. Ak budete mať smolu, tak v tej bubline bez nových informácií a výziev ostanete dlho. A zatiaľ, čo svet IT okolo vás pôjde ďalej, vy ostanete na mieste až jedného dňa (a to už je ten čierny scénar) bublina praskne (váš projekt po 15-tich rokoch končí) a vy zistíte, že toho človeka tam vzadu (teda vás) už nikto nepotrebuje.
Ak ale chcete byť dobrí v tom, čo robíte, tak sa na šťastie a na vonkajšie okolnosti nemôžete spoliehať. Nemôžete čakať, že vaša technológia bude dostatočne dlho in, aby ste nejako preplávali životom až do dôchodku. A tiež nemôžete čakať, že vám osud nadelí naučiť sa technológiu, ktorá bude v budúcnosti hitom. Učenie, o akom tu hovorím, je aktívne sledovanie toho, čo sa deje a skúšanie nových vecí. Nikdy neupadnite do stavu, že vám tie nové veci, ktoré sa začínajú objavovať v praxi, budú pripadať ako nepoužiteľné, zatiaľ čo vaša technológia je super, lebo predsa ju všetci používajú a všetko sa ňou dá vyriešiť (NoSQL? Načo keď SQL všetko zvláda? Cloud? To je len buzzword. Vždy sme používali vlastné servre a už tak fungujeme dlho. atď) Aj vaša technológia bola kedysi novinkou, nad ktorou niektorí krútili hlavami, ale nakoniec vytlačila to, čo sa používalo pred tým. A práve teraz niekde vyrastá generácia mladých ľudí, ktorí jedného dňa budú pripravení vymeniť toho dinosaura, ktorý ešte programuje v jazyku XY (dúfam, že teraz som vás dostatočne vystrašil:)). Najťažšou otázkou je, ktorá technológia z toho množstva, čo sa každý rok objaví, bude tá pravá. No to nevie asi nikto. Jediné, čo je isté, že skôr alebo neskôr k tej zmene dôjde. Svet IT je v pohybe bez ohľadu na to, či sa to všetkým jeho obyvateľom páči alebo nie.
Takže čo s tým? Učiť sa, ale ako? Začnite niečim, ako je napríkald Thoughtworks radar, o ktorom som písal tu. Je tam kopec pojmov, ktoré vám nič nebudú hovoriť, a teda kopec smerov, ktorými sa pri učení viete vydať. Môžete ten radar použiť presne tak, ako ho navrhli a zamerať sa na veci, ktoré oni považujú za dôležité. Alebo to môžete považovať ako jednoduchý zoznam a vyberať si z toho, čo sa vám páči. A potom už len knihy, blogy, návody, videoprednášky, konferencie a kadečo iné, čo vám bude vyhovať a bude vás to zásobovať informáciami.
Ale príjmať informácie nemôže byť všetko. Náš mozog nie je ako magnetofónová páska, na ktorú je možné ukladať si (pri čítaní knihy) informácie pekne za sebou, ako ich čítate. Je to neuronová sieť, ktorá má vybudované vedomonosti na základe prepojenia jednotlivých informácií. Ak sa máte niečo naučiť a reálne to pochopiť, musíte tie prepojenia objaviť. Musíte sa s tými vedomosťami začať hrať. Napíšte článok alebo urobte prednášku. Vysvetlite to kolegovi, otestuje si to na nejakom skúšobnom projekte alebo sa to pokúste aspoň nakresliť. Pomôžte svoju rozumu, aby tú problematiku trochu prežul a dokázal stráviť. Výber je len na vás. O tom, že práve písanie vyhovuje mne, som hovoril v jednom zo svojich predchádzajúcich článkov.
K téme učenia neodmysliteľne patria ešte takzvané sväté vojny. To sú tie nekonečné diskusie o tom, ktorý programovací jazyk, prehliadač, operačný systém je najlepší. Treba povedať, že porovnávať má zmysel, ale hľadať víťaza je nezmysel. Každý nástroj má svoje špecifiká, môže sa hodiť do inej situácie. Nebojujte za nejakú jedinú svoju technológiu, ktorú ste si vybrali, lebo sa tam sami izolujete od toho množstva zaujímavých vecí tam vonku. Je to ako keby ste chodili každý deň do galérie pozerať sa stále na ten istý obraz. Alebo do kina na ten istý film. Prestaňte si myslieť, že vaša technológia XY je tá najlepšia, lebo nie je. Môže byť dobrá v niektorých ohľadoch, ale najlepšia nie je žiadna. A bez ohľadu na to, že vám to môže znieť absurdne, tak niektoré veci v tom, čo teraz ovládate, môžete naozaj dobre pochopiť, až keď začnete študovať niečo iné. Lebo takto vaše doterajšie vedomosti dostanú omnoho širší kontext a ten im môže dať nový zmysel.
Ako teda rozpoznať, že sa učíte? Ukazovateľov môže byť niekoľko, ale ako príklad môžeme zobrať váš životopis. Mal by to byť živý dokument a nie statická fotka toho, čo vám priniesla škola a prvé zamestnanie. Nie je potrebné ho aktualizovať každý deň, ale ak po pol roku máte pocit, že do neho nie je čo vpísať, máte problém. Učenie je nevyhnutnou súčasťou vášho dlhodobého prežitia. Budete sa s tým musieť naučiť žiť, alebo zmeniť odbor. Nemôžete byť dobrý v IT, ak nenapredujete s ním.
No tak to máme zatiaľ dva body. Musíte si nájsť prácu, ktorá vás nebude ničiť a nesmiete sa prestať učiť. To vôbec nie je málo, ale sú to nevyhnutné predpoklady, aby ste z dlhodobého hľadiska boli naozaj dobrí v tom, čo robíte. Na teraz je to celkom aj dosť. Nabudúce si povieme o tom, že veciam, s ktorými pracujete, treba rozumieť a že domáce úlohy si treba plniť.