Agilné metódy pomerne výrazne nabúravajú zažité postupy metód tradičných. Nielen že radia preniesť riadenie a zodpovednosť na ľudí, nepísať dokumentáciu (aspoň nie toľko ako predtým) a nerobiť analýzu (aspoň nie príliš dopredu), ale dokonca hovoria o tom, že dlhodobé a presné plány sú na nič. Odhadovanie a na ňom závislé plánovanie by sa malo robiť nepresne alebo krátkodobo. Odhady by mali tvoriť ľudia a zákazník by mal akceptovať neistotu v tom, čo bude dodané. To sú veci, ktoré sú niekedy (a v niektorých situáciach) len ťažko predstaviteľné. Ak vás zmáhajú pochybnosti ako to má celé fungovať, možno by ste mali siahnuť po knihe Agile Estimation and Planning od Mike Cohna.
Kniha je (prekvapivo) o plánovaní a odhadoch. Neobsahuje prakticky žiadne vysvetľovanie agilných metód, a preto nie je vhodná pre úplného začiatočníka. Kniha nie je len popisom postupov a artefaktov plánovania, ale je tiež značnou mierou obhajoba toho, prečo je tento postup správnejší ako tradičný. Ak teda potrebujete nazbierať argumenty v prospech agilného prístupu, v knihe určite nejaké nájdete.
Čo všetko tam vlastne môžete nájsť? Kniha je rozdelená do šiestich častí: 1. Problém a cieľ; 2. Odhad veľkosti; 3. Plánovanie pre hodnotu; 4. Sledovanie a komunikácia; 5. Prečo agilné metódy fungujú a 6. Prípadová štúdia.
Prvá časť skúma plánovanie ako také. Snaží sa identifikovať princípy a ciele plánovania všeobecne. Ďalej postupne vysvetľuje filozofiu agilného plánovania, porovnáva ho s klasickým plánovaním a poukazuje na rozdiely. Ako napríklad vyzerá dobrý plán? Je to plán, na základe ktorého môže zákazník robiť svoje vlastné rozhodnutia. To v preklade znamená, že robíte plán, ktorý je dostatočne presný, aby sa zákazník napríklad vedel rozhodnúť, kedy začať marketingovú kampaň, ale zároveň v sebe obsahuje dostatok priestoru na prispôsobovanie zmenám v budúcnosti.
Druhá časť sa plne venuje procesu odhadovania. Snaží sa objasniť, čo je to story point a prečo je lepší ako reálny človekodeň alebo ideálny človekodeň. Nájdete v nej tiež rôzne techniky na odhadovanie.
Tretia časť sa už zaoberá praktickým postupom plánovania agilného projektu. Ako zostaviť backlog (a čo to vôbec backlog je), ako naplánovať release a ako iteráciu. Prioritizácia backlogu je téma sa o sebe a je jej venované niekoľko kapitol. Prioritizovať sa dá na základe rizika a hodnoty, alebo na základe ROI či Kanov-ho modelu. Táto kniha je jednou z mála, v ktorej nájdete agilné metódy a seriózne tabuľky s prepočtom investovanej a navrátenej hodnoty. Autor sa tiež venuje téme dobrých User Story, ale o nich už existuje samostatná kniha, ktorá ich rozoberá dopodrobna (moju recenziu na ňu môžete nájsť tu: http://agile.sk/?p=568). V knihe sa dá nájsť aj kapitola o zahrnutí neistoty (teda vytvorenia buffera) pre plán alebo plánovania pre viactímový projekt.
V štvrtej časti nasleduje pasáž o vizualizácii a komunikácii plánov a to hlavne smerom k zákazníkovi. Mike ukazuje rôzne typy grafov pre zobrazovanie aktuálneho stavu releasu a iterácie a vysvetľuje, ako s nimi pracovať a ako odkomunikovať taký parameter, ako je rýchlosť (velocity) tímu.
Piata časť je pomerne krátka a obsahuje v skratke argumenty, prečo agilné plánovanie funguje a šiesta záverečná časť obsahuje prípadovú štúdiu plánovania vývoja softvérového projektu – počítačovej hry. Posledná kapitola je obzvlášť dobrá, ak si všetku tú teóriu z predchádzajúcich kapitol neviete predstaviť v praxi.
Kniha Agile Estimation and Planning podáva vysvetlenia v oblasti, ktorá je pre projekt jedna z kľúčových. Ak už máte predstavu o agilných metódach alebo ich už nejakým spôsobom používate, ale to plánovanie sa akosi stále deje po starom, pretože ten nový spôsob pôsobí príliš exoticky, môže byť táto kniha dobrý sprievodcom ako ďalej. Každopádne to, že sa na približne 300 stranách venuje len tejto téme, je dostatočný priestor na to, aby bola rozpytvaná pre potreby ľubovoľne odborného publika.
„Cítiť istotu je určite nepohodlné, ale byť si istý, to je na smiech.“ – čínske príslovie