ObrázokSú ľudia, ktorí tvrdia, že by potrebovali, aby mal ich deň 48 hodín, aby stihli všetko, čo potrebujú. Fakt je, že ak by toľko času dostali, potrebovali by zrazu viac. Lebo riadenie svojho života nie je o množstve času, ale o tom, čím ho vyplníte. Či niečim zmysluplným alebo odpadom. O tom, ako taký odpad v našej práci a živote môže vyzerať, sa dá dočítať v knihe Done! od Dona Asletta.

Metafora s odpadom v živote nie je vôbec náhodná. Don Aslett je majiteľ pomerne veľkej firmy, ktorá sa stará o čistenie budov. Okrem podnikania napísal veľké množstvo kníh. Mojím obľúbeným autorom sa stal hneď po prečítaní prvej Clutters Last Stand, kde popisuje to, ako ľudia zapratávajú priestor a život nepotrebnosťami (ako človek, ktorý chodí upratovať cudzie domy a kancelárie, zažil všeličo). Ak máte v pivnici odloženú starú, prasknutú hadicu z vysávača, v kuchyni zavárané huby alebo orechy, ktoré tam stoja niekoľko rokov a nikto ich nepoužil alebo niekde v šuflíku dve čísla časopisu z minulého roku, ktoré čakajú, až si ich prečítate, je to presne ten odpad, o ktorom Don píše. Ale veci a predmety v našich skriniach a pivniciach sú samostatnou témou. Vráťme sa naspäť k manažmentu času.

Don tvrdí, že pre človeka je vo viacerých ohľadoch najlepšie to, keď je produktívny. Produktívny neznamená len generovanie prehľadov, alebo obsluhovanie zákazníkov. Produktívny ste vtedy, keď staviate plot, aj vtedy keď sa venujete svojim deťom, rodine, komunite (pretože im poskytujete nejaký osoh). Čo potom produktívne nie je? Sledovanie čohokoľvek (TV, šport naživo), večierky, ak máte život zameraný len na jedenie, prehnaná starostlivosť o vizáž, nakupovanie (to také, keď je to viac výlet ako povinnosť), zbytočné čítanie (letáky) alebo starosti nad vecami, ktoré nie sme schopný zmeniť. Okrem toho Don vymenováva päť najväčších zabíjačov času:

1. stravovacie alebo pitné rituály (napr. dám si kávu, lebo už je deväť hodín ráno)

2. príliš veľa spánku

3. príliš veľa hier (ľubovoľná konzumná zábava – napríklad kino)

4. sledovanie (televízia, šport, susedia, alebo len tak ulica)

5. počítačová kóma (hodiny surfovania, chatovania, sledovania vtipných videí a obrázkov)

Aby toho nebolo málo, tak na ďalšom mieste v knihe spomína príznak overkill – to je inak povedané: „Všetkého veľa škodí.“ Ak sa prejedáte, veľa spíte, obklopujete sa príliš veľa vecami, príliš veľa nástrojmi, venujete príliš veľa času obliekaniu, hygiene a pod. A nepochybne ďalšími brzdami produktivity sú prílišné analyzovanie a odklad rozhodnutia. Samostatná kapitola je o rušeniach pri práci. Ak vás stále niečo vyrušuje, tak musíte reorganizovať a naštartovať, reorganizovať a naštartovať, reorganizovať a naštartovať. O dosť jednoduchšie a rýchlejšie je zorganizovať a pracovať. A zabúdať tiež netreba na zdravotné problémy. S boľavým zubom toho naozaj veľa neurobíte.

Ok. Takže toto všetko brzdí a škodí produktívnemu životu. Čo mu pomáha? No v prvom rade, ak máte smer. Ak máte jasné, čo chcete (táto rada sa opakuje snáď vo všetkých time-management knihách). Nerozhodne stáť alebo sedieť na križovatke je to najhoršie, čo môžete pre svoj život spraviť. Ďalej veci neplánovať, ale byť pripravený, keď ich bude treba realizovať. Ak si beriete voľno z práce a viete, že musíte splniť viacero úloh, tak namiesto toho, aby ste ich naplánovali, tak sa na nich len pripravíte. A pripravíte sa možno na viac, ako by ste stihli. Lebo keď napríklad bude pršať, tak budete mať pripravenú prácu niekde vo vnútri. A ak vám nepríde pomôcť niekto, kto to sľúbil, tak si vezmete prácu inú. Don radí mať rozpracovaných niekoľko vecí naraz, aby v prípade, že vás začne niečo brzdiť v jednom, ste mohli pokračovať na druhej.

Jednou zo zásadných rád, ktorú sa snaží prezentovať je (môj voľný preklad) byť skorý typ (be early), alebo robiť veci na prvú možnú chvíľu. Ak sa niečo pokazí, tak to opraviť čo najskôr, lebo ten kaz časom bude narastať a neskôr to bude problém väčší, ako by sa mohlo zdať. Vždy, keď je chvíľa, tak sa pripravovať alebo začať robiť na veciach, ktoré čakajú v budúcnosti. Zabudnite na niečo také, ako „ešte to má čas“ alebo „to je ďaleko“. Ak to viem urobiť teraz, tak to spravím teraz. Tento prístup potom značne odbúravať stres z termínov (a je to tiež moja obľúbená technika).

Vecí, ktoré Don radí, je mnoho a mohol by som takto pokračovať ďalej, ale lepšie si knihu zaobstarať a prečítať. Nie je to žiaden time-management systém. Nič podobné ako systém GTD v nej nenájdete (aj keď na zadnej strate je mne z neznámych dôvod napísané, že obsahuje unikátny time-management systém). Je tam ale kopec myšlienok, ktoré vás dokážu posunúť ďalej. A ako rozpoznáte, že by vám tá kniha dokázala niečo dať? Ak sa vám stalo, že ste niektorý deň končili v práci alebo si líhali večer do postele a uvažovali nad tým, že deň zbehol a vy ste vlastne nič neurobili, je veľmi pravdepodobné, že niečo je zle a táto kniha by vám mohla pomôcť. Toto je klasický príznak toho, že je na čase sa zbaviť odpadu a zlodejov času.