Môj odbor počas inžinierskeho štúdia na vysokej škole bol: Výpočtová technika a informatika. Často sme sa počas tohto 5-ročného štúdia zamýšľali nad tým, prečo nás vyučujú témy ako: stratégie tvorby algoritmov, abstraktné dátové štruktúry alebo formálne metódy (veď my sme sa predsta prišli naučiť programovať! 🙂 ). A pritom vysvetlenie celého toho tkvelo v jednom znaku. V spojke „a“.Ako som povedal, názov nášho odboru bol: Výpočtová technika a informatika. Tá spojka „a“ tam je dôležitejšia, než by sa mohlo zdať. Hovorí totiž o tom, že tieto dva výrazy nie sú to isté (inak by tam mohla byť spojka „alebo“). Tieto výrazy totiž popisujú dva vedné odbory, ktoré spolu súvisia, ale nie sú to isté. Toto rozlišovanie sa môže niekedy hodiť. Hlavne, ak sa bavíte o vedomostiach a schopnostiach. Byť totiž dobrý vo výpočtovej technike nie je to isté ako byť dobrý v informatike a naopak.
Výpočtová technika (ako jej názov celkom rozumne napovedá) sa zaoberá technikou, ktorá vykonáva výpočty. Skúma spôsoby ako taký výpočtový stroj skonštruovať a ovládať. To znamená ako vytvoriť stroj, ktorý vie na základe inštrukcií niečo vyrátať. Často sa logicky delí do dvoch častí, a to je hardware a software. Každopádne ale výpočtový stroj potrebuje oboje, a preto sa poznatky z týchto podskupín dopĺňajú. Výpočtový stroj neznamená len počítač. Aj internetová sieť je výpočtový stroj, ktorý je postavený na množstve malých hardverových komponentov a výsledok jeho výpočtu (ktorý mu zadáte) je zobrazenie napríklad aj tejto stránky. Je to teda akékoľvek technické zariadenie, ktoré si vie poradiť s našou požiadavkou a niečo nám vrátiť (v ideálnom prípade to, čo sme očakávali). Zdola (ak to tak môžem nazvať) je výpočtová technika podporovaná elektrotechnikou, ktorá jej dodáva funkčné súčiastky, ktoré vie dávať dokopy a vytvárať fyzické zariadenie. To znamená, že v rámci výpočtovej technicky sa už neskúma, ako funguje tranzistor, len sa vyjasní jeho použitie a ako zapojiť množinu tranzistorov, aby z toho bol jednoduchý výpočtový stroj (elektrotechnika je zase podporovaná vedami ako chémia a fyzika atď.) Elektrotechnika teda dáva výpočtovej technike základné stavebné kamene. Ale ako to celé dať dokopy?
Dokopy sa to dá dať rôzne, ale ak to má fungovať dobre, tak treba mať nejaký plán. Ak idete programovať, je dobré, ak si najprv premyslíte, ako príkazy pôjdu za sebou – vymyslíte algoritmus. Ak idete zložiť logický obvod, je dobré, ak viete, ako sa to bude správať namiesto toho, aby ste to len skúšali – zostrojíte si boolovský výraz. Túto teoretickú podporu pre výpočtovú techniku dodáva práve informatika. Čo teda informatika je? Veľmi v skratke (a opäť to pekne vyplýva z názvu) je to veda na skúmanie informácií. Informácia je pomerne abstraktný pojem. Nedá sa chytiť, vyrobiť a ani len nakresliť. Ak chceme informáciu nejako uchovať alebo zobraziť, tak používame symboly – znaky, číslice, farby. To všetko sú ale len zástupné znaky, ktorých zmysel musí byť jasný aj druhej strane, ktorej informáciu komunikujeme. Z toho všetkého vyplýva, že aj informatika bude asi dosť o abstrakcii a ona aj naozaj je. To, čím sa hlavne zaoberá, sú procesy a štruktúry na prácu s informáciami. V preklade sú to algoritmy, rôzne dátové štruktúry a modely a práca s nimi. To sú kryptografické algoritmy, algoritmy na tvorbu algoritmov (metaalgoritmy), rôzne dátové štruktúry alebo rôzne modely systémov (formálne metódy). Podstatné je, že všetko toto sa deje v abstraktnej rovine. Informatika sa nezaoberá realizáciou týchto poznatkov v reálnom svete. Namiesto toho ich posúva výpočtovej technike, ktorá má na to všetky dostupné prostriedky. Informatika je podporovaná matematikou a je to vlastne vedná disciplína, ktorá spája výpočtovú techniku a matematiku.
O čo tu teda ide? Ak vám niekto povie, že je informatik, teoreticky je to človek, ktorý je veľmi dobrý v riešení problémov ohľadom spracovania informácií, ale nemusí vedieť vôbec programovať. Naopak, ak niekto absolvoval školu s odborom výpočtová technika, môže byť veľmi dobrý v písaní programov (pozná inštrukcie a vie ako vykonávajú), ale nemusí vedieť nič o kryptovaní. V skutočnosti to tak nie je, pretože obe vedné disciplíny sa dopĺňajú, a teda človeka so znalosťami len v jednej oblasti tak ľahko nenájdete. Ale toto rozlišovanie vám môže napomôcť pri pochopení toho, prečo niekto vyštudoval informatiku a pritom nie je dobrý v programovaní. Často sa totiž tieto dva pojmy zamieňajú. Ešte horšie je to s prekladom. V angličtine existujú pojmy Computer Science a Informatique. Ale to druhé sa často zamieňa aj s Theoretical Computer Science. U nás sa zase dá stretnúť s pojmom Teoretická informatika a Aplikovaná informatika. A aby toho nebolo dosť, tak všetci tí ľudia, čo robia s počítačmi, sú u nás informatici :).
Tragédiou toho celého je, že na fakt, čo je informatika a čo výpočtová technika som prišiel až niekoľko rokov po škole. To, že to nie je jedno a to isté, alebo kde sú medzi odbormi hranice, podľa mňa tušilo len málo z nás, ktorí to študovali. To tak trochu prispievalo k rozčarovaniu z predmetov, ktoré sa na nás v jednotlivých ročníkoch valili a z celého štúdia. A pritom stačilo, aby si niektorý z vyučujúcich na začiatku našiel trochu času a povedal nám: „Kolegovia. To, čo sa tu budete učiť, bude mix dvoch vedných odborov, ktoré sú príbuzné ale nie totožné. Buďte na to pripravení.