Ak sa aspoň trochu pohybujete v svete vývoja webovských aplikácií, museli ste naraziť na pojem Content Management System alebo skrátene CMS. Workpress, Joomla a Drupal sú príklady najrozšírenejších CMS systémov. Svojho kandidáta na tomto poli sa snaží držať aj Microsoft a to svojím serverom s názvom SharePoint. Toto je prehľadový článok o verzii 2013 tohoto systému.
Microsoft o SharePointe nehovorí ako o CMS, ale ako o vývojovej webovej platforme. Ale zároveň druhým dychom dodáva, že SharePoint je hlavne o obsahu. A keďže aj iné systémy už o sebe začínajú hovoriť ako o platforme, tak verím, že ak aj naďalej budem používať názov CMS pre vrece, v ktorom je SharePoint spolu napríklad s Drupalom, tak veľa nepokazím.
SharePoint 2013 existuje v štyroch edíciach:
- Foundation – toto je produkt zadarmo, ale obsahuje len základné služby; je tiež zahrnutý v nasledujúcich dvoch edíciach
- Server Standard – nadstavba nad Foundation, ktorá už obsahuje množstvo služieb; predstavuje skôr lacnejšiu platenú alternatívu
- Server Enterprise – nadstavba nad Foundation so všetkými dostupnými službami
- Office365 – verejný MS cloud, v ktorom si viete zakúpiť SharePoint ako službu
SharePoint nenainštalujete na server, ktorý neobsahuje Windows Server 2008 alebo Windows Server 2012. Takže ak nemáte taký server k dispozícii, tak je pre vás najrýchlejšia cesta k Sharepoitnu cez Office365, kde si viete vytvoriť 30-dňový účet zadarmo.
SharePoint 2013 je podľa Microsoft krok vpred a to smerom ku cloudu. Hlavne čo sa týka vývoja aplikácií určených pre neho. Tie bolo možné vyvíjať aj v predchádzajúcich platformách, ale v tejto prišiel systém, v ktorom je aplikácia nasadená mimo samotného SharePointu (mimo znamená napríklad v cloude Azure), ale jej rozhranie je súčasťou rozhrania SharePointu (takže používateľ ani netuší, že sa vykonáva kód z iného servera). Hlavným dôvodom je to, aby aplikácia nebežala v rámci hlavného procesu SharePoint servera, pretože tak môže spôsobovať problémy celému serveru (ak je pomalá, nestabilná, má chyby atď). Je teda možné si zvoliť z troch režimov nasadenia:
- SharePoint hosted – aplikácia je stále hostovaná priamo serverom, ale môže ísť len o jednoduchú JavaScriptovú aplikáciu
- Autohoste – aplikácia je už hostovaná mimo SharePoint servera (a v ňom je len registrovaný záznam o aplikácii). V tomto prípade však vývojár nemusí riešiť nasadzovanie, pretože SharePoint nasadí aplikáciu sám do Azure napozadí.
- Provider-hosted – aplikácia je hostovaná mimo SharePoint servera. Jej nasadenie musí byť ale urobené separátne a potom sa len v SharePoint serveri registruje. Na hostovanie je odporúčaný Azure alebo IIS.
Okrem iného MS tvrdí, že je tak možné v rámci SharePoint servera používať aj aplikácie napísané napríklad v PHP.
Keďže aplikácie by po novom mali byť mimo SharePoint server, jeho tvorcovia sa pokúsili dodať dostatočné množstvo nástrojov, aby s ním tieto vyvíjané aplikácie mohli komunikovať. Tieto nástroje sú hlavne:
- CSOM – teda Client Side Object Model – sada knižníc pre C#, JavaScript, Windows Phone a Silverlight na prácu so SharePoint object modelom na strane klienta. Teda je to kód, ktorý beží v prehliadači a dokáže spolupracovať so SharePoint kódom, ktorý rovnako beží v danom prehliadači.
- REST rozhranie – nové REST rozhranie postavené na OAuth a OData štandardoch, ktoré by malo byť dostatočne obšírne, aby ste mohli so Sharepoitnom robiť všetko to, čo doteraz dokázal proces bežiaci priamo v rámci SharePoint server. Nové rozhranie má prefix _api.
Čo je ďalej nové? Aplikácie sú ukladané a nasadzované v novom formáte Open Packaging Convention. Čo je štandard určujúci, že súbor je v podstate .zip súbor (aj keď nemá takú príponu) a tiež jeho vnútornú štruktúru. Ďalej tu vznikol SharePoint Store, ktorý predstavuje realizáciu dobre osvedčeného modelu ako je Apple Store alebo Google Play pre SharePoint. Samozrejme je možné po registrácii zverejniť svoju aplikáciu v tomto obchode. Prehĺbila sa tiež integrácia s Office aplikáciami a to tak, že SharePoint vie byť kontajnérom pre nový formát Office aplikácií, ktorý sa nazýva App for Office. Pribudla tiež podpora Remote Event Reciever – teda schopnosti SharePointu reagovať na udalosť v externých systémoch. Táto notifikácia sa deje pomocou sieťových služieb, ktoré sú pre tieto externé systémy predpísané. Za zmienku tiež stojí rozšírenie Line-of-Business Connectivity Service, čo je služba na prácu s externými systémami ako SAP a pod.
Posledná verzia SharePointu je jednoznačne krokom ku cloudovému riešeniu. Jednak sa takto podarí MS dostať kód tretích strán von zo samotného SharePoint servera, a tiež tak umožňuje širšiu integráciu s inými systémami. Nevyhnutým dôsledkom toho je rozšírenie REST rozhrania, ktoré je tak jednoduché a štandardizované, že by s ním nemal mať problém robiť akýkoľvek systém. Nakoľko sú toto kroky dostatočné k rozšíreniu alebo urdžaniu pozície SharePointu na trhu ukáže čas…
