ObrázokJe celkom možné, že už ste o Jave počuli. To je tá vývojová platforma a programovací jazyk, s ktorým aj keď priamo nerobíte, sem-tam sa s ním stretnete (ak sa aspoň trochu pohybujete v open source svete, tak sa mu nevyhnete určite). Je tu približne od roku 1995 a za ten čas sa z toho stal nástroj, ktorý rieši skoro každý softvérový problém. Ak ste sa rozhodli s Javou začať a nerobí vám problém čítať knihy, mám pre vás jeden tip.

Kniha Ivor Hortons Beginning Java má v názve autora aj tému. Je hrubá približne 1100 strán, takže ju viete v prípade núdze použiť na sebaobranu. A je plná celkom užitočných, ľahko stráviteľných informácií. Ak ste už niekedy čítali nejakú knihu o výpočtovej technike, možno máte predstavu, ako sa príbeh takej knihy odvíja. Autor začína úplnými základmi a postupne, stavajúc na predchádzajúcich informáciách, preberá nové témy. Ani táto kniha nevybočuje z radu, ale páčia sa mi na nej dve veci: 1.je písaná veľmi rozumným spôsobom; 2.témy sú preberané viac do šírky ako do hĺbky. To druhé znamená, že napríklad pri kolekciách v Jave sa autor príliš nevenuje vysvetľovaniu interného fungovania, ale skôr preberá všetky prípady použitia, funkcie a existujúce kolekcie. Postupne v plnej šírke prechádza celú tému bez toho, aby išiel do hĺbky, ktorá nie je na prvé použitie jazyka potrebná. Niekto môže namietať, že na plné ovládnutie nejakej platformy je potrebné ju poznať aj zvnútra, ale toto je začiatočnícka kniha, a preto je dobré, že je napísaná tak ako je.

Nie je v silách tohto článku pojať dostatočne podrobne všetky témy, ktorým sa autor venuje. Preto len takto stručne: začína vysvetľovaním čo Java ako jazyk a platforma sú a na čo sú dobré, pokračuje vysvetľovaním, čo je objektovo-orientované programovanie, ďalej základná syntax, dátové typy, výpočty, vetvenia, cykly, polia. Nasledujú zložitejšie témy ako sú výnimky, prúdy (stream), buffre, práca so súbormi, až sa dostane ku generikám a následne kolekciám. Backendové veci sú potom zakončené vláknami a prichádza grafická vrstva. Od vytvorenia okna, dialógu, cez spracovanie udalostí, 2D kreslenie až po tlač. A na konci dve kapitoly o XML.

Kniha obsahuje množstvo ukážok kódu, čo nie je až také neobvyklé. Zaujímavé je skôr, že po každej takejto ukážke nasleduje dobre spracovaná podkapitola „How it works“, kde autor vysvetľuje, ako kód funguje, čo sa deje pri jednotlivých príkazoch a čo by sa stalo, ak by niektorý riadok nejako upravil. Výskyt takéhoto vysvetlenia pre jednotlivé ukážky kódu je pravidlom, ktoré nemá výnimku a aj to robí z knihy ľahko stráviteľný materiál.

O Jave existuje nepreberné množstvo kníh. Ak to s ňou ale myslíte vážne (napríklad by vás mal živiť vývoj pomocou Javy) a potrebujete si vybudovať dobré základy, tak Ivor Hortons Beginning Java by ste určite nemali len tak obísť. Rozsah materiálu a kvalita výkladu nie je úplne obvyklá, a pri tak rozsiahlej téme ako Java je dosť potrebná. V celej knihe som sa nestretol s neduhom, ktorý sa občas objaví v podobných knihách a to, že autor zrazu pracuje s nejakou informáciou ako keby ju vysvetlil a pritom vám chýba. Taká medzera v teórii vie znechutiť, pretože prestávate rozumieť tomu, čo sa vysvetľuje ďalej. Aj preto môžem túto knihu odporúčať komukoľvek, kto sa chce naučiť programovať v Jave.