Predstavte si tú situáciu. Stojíte v supermarkete pred regálom s vínami a rozhodujete sa, ktoré si vybrať. V pozadí hraje hudba, ľudia vás míňajú a vy sa rozhodujete medzi talianskym a francúzskym. Ktoré si vyberiete? Ak nie ste jednoznačné rozhodnutý, tak si vyberiete víno podľa toho, aká hudba práve hrá. Talianská hudba znamená talianske víno a naopak. Samozrejme doma budete tvrdiť, že ste víno vybrali na základe uvážlivého rozhodnutia, a pritom ani vy nebudete tušiť, ako veľmi ste boli ovplyvnený. Takýchto a podobných príkladov o rozhodovaní je plná kniha Dvakrát meraj od Michael J. Mauboussina.
Myslím, že bez toho, aby som poznal vaše zamestnanie, môžem povedať, že ste v ňom nútení rozhodovať sa. A čím vyššie stojíte vo firemnej hierarchii, alebo čím viac je vaše podnikanie závislé od vašeho rozhodnutia, tým viac je dobré sa vyvarovať bežných chýb pri rozhodovaní. Autor knihy má pre vás v podstate jednu dobrú a jednu zlú správu. Tá zlá je, že sa takýchto chýb nikdy úplne nezbavíte, tá dobrá je, že sa na nich viete pripraviť a pri tých niekoľkých dôležitých rozhodnutiach, ktoré vás v živote čakajú, aj vyvarovať. Zlozvykov pri rozhodovaní sa nedá zbaviť, pretože niektoré sú pre nás prirodzené. Ako napríklad to, že si náš mozog mnohé veci zjednodušuje. Čo je v zásade dobrá vec, pretože napríklad nestrávite pol hodiny výberom jogurtu v supermarkete. Sú ale prípady, kedy chcete túto lenivosť potlačiť a rozhodnúť sa naozaj racionálne.
Michael vo svojej knihe uvádza 8 bežných chýb, ktorých sa pri rozhodovaní dopúšťame:
- Sme príliš zahľadení do vnútra problému a často vidíme ideálne riešenie, ktoré by ale v kontexte iných okolností už nemuselo vyzerať tak dobre.
- Trpíme takzvaným tunelovým efektom, ktorý spôsobuje, že ak sú nám pred rozhodovaním podsúvané rôzne indície, náš zoznam alternatív riešení sa zužuje na základe týchto indícií.
- Niekedy vsádzame na múdrosť expertov, ale dav alebo počítačová simulácia môže poskytnúť lepšie rady (závisí ale od typu problému).
- Omnoho viac, ako sme ochotní priznať, nás ovplyvňuje situácia, v ktorej sa pri rozhodovaní nachádzame. Napríklad keď si kupujeme víno v supermarkete.
- Neuvedomujeme si, že spolupráca mnohých drobných častí je viac ako len súčet. V komplexných systémoch tvorených množstvom malých prvkov existuje synergický efekt.
- Príliš často sa snažíme z jednej situácie vyvodiť všeobecne platné pravdy. A potom sa čudujeme, prečo „overené“ riešenie nefunguje.
- Neuvedomujeme si, že niekedy malá zmena v systéme dokáže vyvolať veľkú reakciu. Preto malým zmenám nevenujeme toľkú pozornosť až do momentu, kedy nás prekvapia.
- Príliš zamieňame šťastie za šikovnosť. Šťastie hraje v mnohých situáciach dôležitú úlohu, ale my sme náchylní úspech viac prisudzovať šikovnosti.
Každej z týchto tém je venovaná jedna kapitola, pričom posledná obsahuje jednu, pre mňa osobne, veľmi zaujímavú myšlienku s názvom návrat k priemeru. Tá myšlienka hovorí o tom, že po výsledku, ktorý akokoľvek vybočuje z priemeru (či už kladnom alebo zápornom smere), bude nasledovať výsledok bližší priemeru. Teda ak ste podali veľmi dobrý výsledok v niečom, váš ďalší sa bude viac podobať vášmu priemeru a to isté platí, ak ste niečo pokazili. Je to práve príklad toho, kedy prisudzujeme výsledok viac šikovnosti ako šťastiu.
Čo to znamená v praxi? Ak máte zamestnanca, ktorý zrazu podá nadpriemerný výkon a vy ho odmeníte, ďalší jeho výkon už taký dobrý nebude. Ak ale podá veľmi zlý výkon a vy ho znesiete pod čiernu zem, jeho ďalší výkon bude lepší. Čo by z toho mohlo vyplývať? Že pochvaly nefungujú, ale tresty áno.
A práve vyhnúť sa takýmto unáhleným záverom vám môže pomôcť kniha Dvakrát meraj.
Knihu poskytlo internetové kníhkupectvo www.upbook.sk.
