ObrázokNiel Fiore je americký psychológ, ktorý sa venuje rozvíjaniu ľudského potenciálu a poradenstvu v tomto smere. V knihe The Now Habit sa pritom rozhodol venovať hlavne niečomu, čo sa v angličtine zvykne označovať Procrastenation. Do slovenčiny sa to dá preložiť ako odklad práce alebo ešte jedným slovom otáľanie. Slovo otáľanie sa mi páči viac, preto ho tu budem aj naďalej využívať. Poukazuje presne na to, že je často dôsledok určitého stavu psychiky a nie vedomím rozhodnutím odložiť prácu na neskôr.

Fiore sa vo svojej knihe venuje niekoľkým témam, ktoré spolu úzko súvisia a hlavne sa týkajú otáľania. Základ celej teórie je v tom, že sú to pocity, čo nás odrádzajú od toho, aby sme sa do niečoho pustili. Ako správny psychológ sa snaží pátrať po pôvode týchto pocitov a teda tvrdí, že na začiatku bola vždy myšlienka, ktorá sa opakovala tak dlho, až sa z nej stal pocit. Myšlienka to mohla byť vaša alebo vášho okolia (v tomto prípade majú rodičia obrovský vplyv), ale podstatné je, že sa táto myšlienka opakovala tak dlho, až sa vryla do vašeho podvedomia a stala sa súčasťou vášho postoja. K postoju sa ešte vrátime, ale ako prípad takej myšlienky je, ak vás v mladosti často kritizovali rodičia. Po čase (keď vyrastiete) očakávate automaticky kritiku od každého vo vašom okolí. Preto vás akákoľvek zodpovednejšia práca desí, pretože sa chcete vyvarovať kritiky. Najzaujímavejšie na tom je, že často jediný, kto vás za danú prácu kritizuje, ste vy.

Okrem kritiky sú ďalšie pocity, ktoré sú vo vás vyvolané v momente, keď začínate myslieť na prácu, a ktoré spôsobujú, že ju odkladáte, ako sa len dá. Často je to strach. Strach z toho, že nebudete perfektný (čo sa trochu prelína s kritikou, o ktorej som písal pred chvíľou) alebo strach z toho, že keď sa do toho pustíte, tak to celé nezvládnete a úplne pohoríte. Alebo strach z toho, že keď vyriešite tento problém, tak prídu ďalšie a po nich ďalšie. A tak je lepšie tento problém vôbec neriešiť.

Pri strachu sa Fiore dostáva k pojmu sebavedomia a celkom zaujímavo ho formuluje. Hovorí, že je to pocit, že nech sa vám čokoľvek stane, je tu niekto, kto vás zachráni – postará sa o vás. A ten niekto ste vy. Teda sa nemusíte ničoho báť, lebo ste schopný sa stále zachrániť. Hneď na to poukazuje, že sebavedomie sa len veľmi ťažko buduje, ak si dávate nereálne ciele. Tie vám ho dokážu veľmi rýchlo zabiť.

Okrem rôznych psychologických zamyslení a myšlienok ponúka autor aj konkrétne nástroje, ktoré sa dajú použiť, aby sa otáľanie minimalizovalo. Tie nástroje nie sú zďaleka také prepracované ako napríklad pri GTD od Davida Allena, ale myslím, že svoj účel vedia splniť. Sú skôr psychologické, ako je napríklad reverzný kalendár. Podstata reverzného kalendára je v tom, že plánuje od termínu ukončenia nejaké projektu späť. Čiže začnete tým, že do kalendára vložíte odovzdanie projektu (na daný deň v budúcnosti). Potom pred to, jeho dokončenie, potom pred to, záverečné práce, až sa napokon dostatene napríklad k najbližšiemu štvrtku, kedy vám vyjde nejaká konkrétna činnosť, ktorú môžete začať robiť. Takto sa nie len dokáže veľký projekt rozbiť do malých konkrétnych krokov, ale zároveň už máte plán, ktorého sa viete ako tak držať. Iný nástroj má názov Unschedule a funguje trochu inak ako ten predchádzajúci. Jeho podstatou je, že si plánujete voľný čas. Áno. To je to najdôležitejšie. Voľný čas. Prácou potom vyplníte medzery medzi voľnočasovými aktivitami. Fiore tu silne poukazuje na niečo, čo nazýval guilty-free play, teda zábava bez pocitu viny, ktorú môžu často pociťovať chronickí otáľači. Opäť ide skôr o psychologický pohľad, ale podstata je v tom, že kvalitne strávený voľný čas vás nabije energiou, s ktorou hravo zvládnete aj najkomplikovanejšie úlohy.

Rôznych techník a postupov ako si pomôcť je v knihe veľa. Od relaxačno-meditačných cvičení až po jednoduchú techniku, kedy sa vždy v mysli snažíte vymeniť slovo „musím“ za „rozhodol som sa“ a táto zmena postoja vás vybudí k ďalšej akcii (pokojne si to skúste, keď sa najbližšie do niečoho nebude chcieť – je to zadarmo 🙂 ).

Niel Fiore je psychológ, a preto aj kniha je o psychológii. Niektoré veci sa jednoducho ťažko vysvetľujú a niektoré ešte ťažšie menia. Ale určité postupy existujú vždy a je to len na vás, ako pevne sa rozhodnete zmeniť svoje zažité vzorce správania. Fiore poskytuje hlavne rôzne názory a myšlienky, ktoré by vám mohli otvoriť oči a zopár nástrojov, ktoré by vám mohli pomôcť sa popasovať so súčasným stavom. Nečakajte ale kúzelný postup, ktorý za vás všetko vyrieši. Vo väčšine prípadov trvalo dlho, než ste si vytvorili zvyky, ktoré máte, a aj preto bude dlho trvať to, že ich zmeníte. Zdolať vlastné zlozvyky je jednoducho beh na dlhé trate…