Pred časom sa moje cesty skrížili s tímom, ktorý mal vraj fungovať Scrumom. Bol na to minimálne školený externým konzultantom, a tiež mu vraj na to boli vytvorené podmienky. Všetko vyzeralo ružovo až na to, že žiaden Scrum sa nekonal. A na otázku „Ako Scrum?“ mali ľudia v očiach napísané „So Scrumom mi daj pokoj“. Nie že by ten Scrum bol taký zlý a oni ho nechceli. To skôr len mali horšie problémy.

Ak ste sa niekedy aspoň obtreli o psychológiu, je možné, že ste narazili na Maslowovu pyramídu (alebo hierarchiu) potrieb. To je v podstate veľmi jednoduchá mapa, ktorá ukazuje, ako vedie cesta od jednoduchých potrieb k tým zložitejším. Vysvetľuje napríklad, prečo človek, ktorý nemá čo jesť,bude len veľmi ťažko riešiť potrebu sebarealizácie. Len v prípade, že sa mu podarí zabezpečiť nižšiu úroveň, bude sa zaoberať vyššou.

No, niečo podobné funguje aj pre tímy. Tím je vlastne malé spoločenstvo, ktoré je tvorené ľuďmi, ktorí majú vzhľadom na fungovanie v tíme určité potreby. A aj tie majú svoju hierarchiu a tá by mohla vyzerať nasledujúco:

Základná úroveň znamená zabezpečenie technického aj ľudského fungovania. To v praxi predstavuje, že ľudia v tíme sú schopní vykonávať svoju prácu. Čo im v tom môže brániť? No rôzne technické problémy. Ak sa bavíme o vývoji softvéru, tak napríklad nestabilné alebo neefektívne vývojové prostredie, kde sa každý deň riešia rôzne náhodné problémy alebo aj jednoduché veci trvajú dlho. Alebo môže byť problém „špagetový kód“, ktorý ma v sebe rôzne nečakané väzby, a tak sa vývojári boja niečo zmeniť, pretože nevedia, či to neovplyvní inú časť aplikácie. Alebo sú to zle vybrané technológie, na ktorých sa má produkt realizovať, a tak ani sebelepšia snaha podať výkon, nie je možná. Toto všetko sú v podstate formy technologického dlhu, preto by sa dalo poveda, že na projekte, ktorý ho obsahuje vo väčšom množstve, nie je možné, aby tímy začali seriózne riešiť vyššie úrovne. Ak dennodenne človek rieši technické problémy, tak nemôže byť produktívny.

Druhá komplikácia na prvej úrovni môže byť jednoducho ľudská a je hlavne o vzťahoch, komunikácii a dôvere. Ak ste súčasť tímu, tak sa spolupráci nevyhnete. Veľmi často je potom celkový výsledok závislý od práce celého tímu. A teda vaši kolegovia sú pre vás potrební. A teda s nimi potrebujete spolupracovať. Ak tá spolupráca viazne napríklad kvôli rôznym konfliktom, tak nie ste schopný vytvoriť niečo zmysluplné. Ak v projekte nie sú nastavené dobré komunikačné kanály, tak dochádza k problémom. Ak musíte dennodenne riešiť problémy vo vzťahoch, tak nie ste produktívny. Cieľom prvej úrovne je, aby členovia v tíme vedeli vykonávať svoju prácu.

Len ak tím dokáže byť produktívny, tak začnete rozmýšľať ako lepšie organizovať svoju prácu. Prvú úroveň má za sebou a je na druhej. Cieľom tejto úrovne je zefektívniť prácu. Už nestačí, aby jeho jednotlivé jednotky boli produktívne. Tu už je cieľom nastaviť stroj tak, aby pracoval čo najlepšie. To, čo sa v rámci tej úrovni rieši je, aby ľudia pracovali naozaj na tom, čo má pre projekt zmysel. Aby postupnosť prác bola nastavená tak, aby v projekte neboli zbytočné prestoje. Hľadajú sa tiež spôsoby ako si prácu spríjemniť alebo ozvláštniť. Je to proste druhý level.

Vyriešenie prvej úrovne je moment, v ktorom sa tímy začínajú obzerať po veciach ako je Scrum. Po nejako organizačnom frameworku, ktorý by nastavil systém prác, komunikácie so zákazníkom a možno aj spätnej väzby smerom do tímu. Zatiaľ čo hlavná otázka prvej úrovne je „Ako z týchto problémov von?“, otázka tejto druhej úrovne je „Ako vieme systém vylepšiť?“. Cieľom tejto druhej úrovne je perfektne fungujúci systém, ktorý je efektívny, pretože každý vie, na čom má pracovať a zároveň je pre ľudí práca zábavou. Cieľom druhej úrovne je z tímu vyrobiť perfektne fungujúci stroj.

Posledná, tretia úroveň by sa dala nazvať „zmysel mojej práce“. Ak sú prvé dve úrovne perfektne odladené, ľudia sa začnú pozerať ďalej, a to väčšinou už vedie k úvahám nad zmyslom práce. Kto je používateľom softvéru? Čo mu naozaj prináša osoh? Čo mu tím vie ešte viac ponúknuť?

Je to už skôr vizionársko-filozofická úroveň, na ktorú sa dostane len málo tímov, keďže úspešne prekonať prvé dve úrovne je často ťažké. Je to tiež úroveň, ktorá sa prakticky nedá splniť. Snaha pochopiť zmysel práce a jej miesto vo svete nemá úplne jasný koniec.

Kde teda bol problém tímu, ktorý som spomínal úplne na začiatku? Problém je, že sa nemôžete pokúsiť riadiť prácu, ak ľudia nie sú schopní pracovať. Inak povedané, nemá zmysel sa pokúšať manažovať výkon, ktorý neexistuje. Ak ľuďom viazne práca, pretože im štrajkujú nástroje alebo medziľudské vzťahy, nemá zmysel sa ich pokúsiť efektívnejšie manažovať. V prvom rade musíte ísť viac low-level a odstrániť tieto problémy. Až potom si ľudia sami začnú hľadať nejaký lepší systém práce.

Niekto by mohol namietať, že dobrá metóda riadenia pomáha odstraňovať problémy. Napr. na retrospektíve je možné tieto problémy vyniesť na svetlo, a tak majú väčšiu šancu, aby sa riešili. To je pravda. Ale fakt je, že oni tie problémy neodstraňujú. Len ich pomáhajú riešiť. Stále je potrebné nájsť riešenie technického problému alebo medziľudských vzťahov a urobiť to. Dobrý systém riadenia vie takéto problémy odhaliť, ale realizácia je stále na ľuďoch v tíme alebo tých, čo ho vedú.

Zažil som retrospektív,y kde sa zozbierali nápady a potom putovali rovno do zásuvky stola a nikto si už na nich nespomenul. Po niekoľkých sprintoch ľudia prestali dávať nápady. Môžete si tipnúť prečo. Čo chcem tým povedať je, že prvú úroveň treba vyriešiť postupmi, ktoré sú na to určené, až potom sa dá baviť o lepšom manažmente práce. Inak dopadnete ako spomínaný tím zo začiatku, ktorý „má iné problémy ako Scrum“.