Možno poznáte ten príbeh. Stretli ste sa so zákazníkom. On vám povedal, čo chce, aby ste mu vyrobili. Ujasnili ste si to ešte niekoľkými otázkami a odobrali sa splniť jeho prianie. Keď ste sa o dva mesiace znova stretli a ukázali mu výsledok, zamyslene si ho prezeral a vyhlásil, že by to chcel trochu zmeniť. A vy postupne zisťujete, že žiadna zmena nemusí byť posledná. Kde je problém? Ako je možné, že nevie na prvý pokus povedať, čo vlastne potrebuje?

Poďme si trochu rozobrať ten príbeh podrobnejšie. Niekde na začiatku, predtým než vás zákazník zavolá, si predstaví, čo by asi chcel. Chce niečo konkrétne, čo ale ešte neexistuje. Existuje len jeho predstava. Na úplné zjednodušenie odbočím z oblasti softvéru (lebo tam sa jednoduchosť len ťažko hľadá) a ako príklad vezmem, že váš klient si chce dať vyrobiť hrnček. Takže si v mysli predstaví jeho vysnívaný hrnček, ktorý je v podstate kombináciou niektorých hrnčekov, ktoré doteraz videl s pridaním niečoho vlastného. A ten hrnček má len jednu slabinu, a to že zatiaľ neexistuje. To, čo zákazník v podstate spraví je, že z pre neho známej reality sformuluje požiadavky na niečo nové.

V ďalšom kroku sa s vami stretne a svoj hrnček vám opíše. V ideálnom prípade vám ho nakreslí, ale povedzme si pravdu, skôr len opíše. Tento moment sa často považuje za hlavného vinníka toho, že zákazník je schopný zmeniť svoje požiadavky. A ja vám nebudem tvrdiť, že nie je. V podstate dochádza k prekódovaniu zákazníkovej predstavy do slov a spätnému prekódovaniu jeho slov do vašej predstavy. To je pekne komplikovaná operácia, aby sa niečo nestratilo alebo nezmenilo. Ale to nemusí byť všetko (a našťastie aj na toto existujú techniky – Innovation Games), preto pokračujeme ďalej.

Takže máte požiadavky a predstavu, čo zákazník chce a s týmto sa odoberáte pracovať. Niekoľko týždňov poctivo pracujete na hrnčeku až dosiahnete výsledok, ktorý zodpovedá požiadavkám. To, čo robíte je, že meníte požiadavky na reálny produkt.

A je tu ten moment, keď sa stretávate so zákazníkom a ukazujete mu výsledok svojej práce. On na neho zamyslene hľadí a v jeho mysli sa začína formovať nová, vylepšená verzia. Verzia číslo 2. Tá je v podstate úprava tej prvej. Táto nová predstava vzniká, lebo v momente keď ste zákazníkovi ukázali svoj hotový produkt, rozšírili ste jeho známu realitu.

V zozname jemu známych hrnčekov pribudol ďalší, ktorý je výborný. ale zákazník si už teraz vie predstaviť, ako ho vylepšiť. Jednoducho vezmem všetky poznatky, ktoré má, pripočíta tento nový a vytvorí ďalšiu mutáciu produktu.

Práve toto je jeden z kritických bodov, ktorý má vplyv na to, že zákazník zmení názor. Mení sa báza poznatkov a vzorov, v ktorej ten názor vznikal. Prichádza do nej nový impluz a je treba povedať, že zhmotnenie vlastnej predstavy nie je impulz vôbec malý. Ok. Tak teraz to skúsme dať dokopy.

Výborne. Vidíte ten cyklus? Vitajte v iteračnom vývoji. Do stredu si môžete kľudne napísať „Sprint“. Alebo „Release“. Alebo akékoľvek meno vašej iterácie. Je totiž veľmi pravdepodobné, že keď sa kruh uzavrie, tak dostanete nové požiadavky na hotovú prácu. A tie vás môžu znechutiť, lebo to vyzerá, že ste zlyhali pri splnení zákazníkovej predstavy. Ale zákazník si nevie pomôcť. Vy ste zhmotnili jeho vysnívaný produkt a rozšírili mu tak známu realitu.