Pred časom som bol prizvaný pomôcť jednému tímu zavádzať automatizované testovanie. Po pár stretnutiach s ľuďmi z tímu som zistil, že vlastne majú skoro všetko, čo k tomu potrebovali. Mali know-how ako testy robiť, bol to fungujúci tím (na technickej aj medziľudskej úrovni), verili tomu, že automatizované testy sú dobré a ich manažér bol ochotný im na to vyhradiť čas. Napriek tomu mali už za sebou niekoľko neúspešných pokusov o zavedenie. Chýbalo im totiž niečo, čo je pre zavedenie zmeny nevyhnutné. Chýbal im ich šampión zmeny.

Ak budem v kontexte tohto článku hovoriť o zmene, tak myslím naozaj zmeny rôzneho typu. Aj zavádzanie automatizovaného testovania je zmena. Aj nový spôsob dokumentácie je zmena. Prechod na Scrum je zmena. Iný ticketovací systému je zmena. Zmena je jednoducho niečo, čo vás vytrhne z bodu A a dostane do bodu B, v ktorom ste doteraz ešte neboli.

Problém je, že nič nefunguje automaticky. Na to, aby sa všetko vrátilo do pôvodného stavu, tlačí veľa neúmyselných aj úmyselných síl. Od jednoduchého strachu z nových vecí, cez fakt, že zmena zasiahne aj ľudí/procesy, u ktorých sa to nečakalo, cez rôzne technické problémy, až po chyby v jej zavádzaní a komunikácii, ktoré skoro určite nejaké prídu.

Zavádzanie zmeny sa dá najlepšie prirovnať k učeniu sa bicyklovať. To asi nikto nezvládol len tak, že hneď ako sa posadil a rozbehol, tak to jednoducho šlo. Väčšinou to skončí niekoľkými zaváhaniami a pádmi. A je jasné, že nikto sa nenaučí bicyklovať sám. Aspoň nejaký čas je potreba, aby za vami niekto stál a držal ochranné ruky naľavo, napravo a keď už to vyzerá, že idete k zemi, tak vás chytí a vy idete ďalej. Je to človek nevyhnutý na to, aby ste sa naučili bicyklovať. Je rovnako nevyhnutný aj pri zavádzaní zmien. A aj napriek tomu sa väčšina zmien vo firmách zavádza bez neho. Bez šampióna.

Šampión je niekto, kto sa o zmenu bude starať tak dlho, kým to ešte bude zmena. No a zmenou to prestane byť vtedy, keď ľudia začnú hovoriť: „… veď takto to robíme bežne.“. Je to niekto, kto drží ochranné ruky a keď sa ukáže nejaký problém (a on sa určite ukáže), tak ho ide riešiť. Bez neho totiž môže byť ten problém to, na čom sa to celé zasekne a vráti do pôvodného stavu.

Šampiónom nemôže byť hocikto. Musí mať totiž 3 základné vlastnosti:

• viera – šampión musí veriť, že zmena je dobrá. Bez viery nemá šancu uspieť, pretože nebude schopný vynaložiť trochu energie naviac, ktorá v niektorých momentoch bude potrebná. Ak nemá vieru (napr. preto, lebo stav, aký zmena prinesie ešte nikdy nezažil), tak by mal mať aspoň slabší odvar viery – nádej.
• autorita – šampión musí byť schopný presadzovať zmeny a musí to byť niekto, kto je rešpektovaný v jednaniach s ľuďmi, ktorých sa zmena týka. A na to musí mať autoritu – či už formálnu alebo neformálnu.
• čas – šampión môže mať aj autoritu a môže mať aj vieru, ale ak na stráženie zmeny nedostane čas, tak je to vlastne jedno. Kontrola či všetko prebieha dobre, komunikácia ale hlavne riešenie problémov vyžaduje čas. Bez toho to jednoducho nepôjde.

Okrem týchto troch vlastností môže mať šampión ďalšie vlastnosti, ktoré mu môžu dopomôcť k tomu, aby bol šampiónom – môže mať komunikačné alebo manažérske zručnosti, môže mať know-how ohľadom zmeny alebo môže mať charizmu. To všetko mu uľahčí prácu a zrýchli celý proces, ale nie je to nevyhnuté. Nevyhnutné sú tie tri predpoklady popísané vyššie, bez ktorých to určite nepôjde. A prečo toho človeka nazývať šampiónom? Šampión je niekto, kto zmene verí a snaží sa byť v jej realizácii najlepší. Zároveň je to niekto, kto má schopnosti ju presadiť. Ak je napríklad zmena zavádzanie automatizovaného testovania, tak je to ideálne človek, ktorý je v tom automatizovaní dobrý (alebo aspoň sa o to snaží). Je to jednoducho niekto, kto sa v rámci hesla  „Kto chce iným svietiť, sám musí horieť.“ snaží ísť iným príkladom. Snaží sa byť najlepším, snaží sa byť šampiónom.

Zaujímavou otázkou môže byť, kde takého šampióna môžeme nájsť. Ak si pozriete tie tri hlavné vlastnosti spomínané vyššie, tak jedna z nich je taká, ktorá sa nedá získať. Tou vlastnosťou je viera. Autoritu a čas mu vedia dať jeho nadriadení, ale vieru musí nájsť sám. Takže v prvom rade by som hľadal niekoho, kto má vieru a pokiaľ mu chýba niektorá zo spomínaných zvyšných vlastností, tak tie sa mu dajú dať. Ak sa nikto v tíme alebo jeho blízkom okolí nenájde, tak potom je možné siahnuť po externom konzultantovi. To je v podstate hotový šampión oplývajúci všetkými troma vlastnosťami a väčšinou aj mnoho bonusovými.

Ak sa vrátim k príbehu zo začiatku, kde som hovoril o tíme, ktorému som mal pomôcť so zavádzaním automatizovaných testov, tak ten tím mal v podstate všetko, čo potreboval. V tíme boli ľudia čo mali vieru, že automatizované testovanie je dobré. Boli tam ľudia, čo mali čas sa tomu venovať a boli tam aj ľudia, čo mali autoritu. A napriek tomu sa im nedarilo. Problém bol v tom, že tieto vlastnosti nemal ani jeden človek naraz. Preto ani jeden z nich nemohol byť šampión. A preto keď došlo k problému, tak ten, čo by to vedel riešiť nechcel (nemal vieru) alebo ten, čo by chcel nemohol (nemal čas alebo autoritu). Distribuovaný šampión neexistuje. Ten musí byť len jeden a musí v sebe spájať vôľu pre zmenu a schopnosť uskutočniť ju.