M\u00f4j odbor po\u010das in\u017einierskeho \u0161t\u00fadia na vysokej \u0161kole bol: V\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika a informatika. \u010casto sme sa po\u010das tohto 5-ro\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fadia zam\u00fd\u0161\u013eali nad t\u00fdm, pre\u010do n\u00e1s vyu\u010duj\u00fa t\u00e9my ako: strat\u00e9gie tvorby algoritmov, abstraktn\u00e9 d\u00e1tov\u00e9 \u0161trukt\u00fary alebo form\u00e1lne met\u00f3dy (ve\u010f my sme sa predsta pri\u0161li nau\u010di\u0165 programova\u0165! \ud83d\ude42 ). A pritom vysvetlenie cel\u00e9ho toho tkvelo v jednom znaku. V spojke \u201ea\u201c.Ako som povedal, n\u00e1zov n\u00e1\u0161ho odboru bol: V\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika a informatika. T\u00e1 spojka \u201ea\u201c tam je d\u00f4le\u017eitej\u0161ia, ne\u017e by sa mohlo zda\u0165. Hovor\u00ed toti\u017e o tom, \u017ee tieto dva v\u00fdrazy nie s\u00fa to ist\u00e9 (inak by tam mohla by\u0165 spojka \u201ealebo\u201c). Tieto v\u00fdrazy toti\u017e popisuj\u00fa dva vedn\u00e9 odbory, ktor\u00e9 spolu s\u00favisia, ale nie s\u00fa to ist\u00e9. Toto rozli\u0161ovanie sa m\u00f4\u017ee niekedy hodi\u0165. Hlavne, ak sa bav\u00edte o vedomostiach a schopnostiach. By\u0165 toti\u017e dobr\u00fd vo v\u00fdpo\u010dtovej technike nie je to ist\u00e9 ako by\u0165 dobr\u00fd v informatike a naopak.<\/p>\n
V\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika (ako jej n\u00e1zov celkom rozumne napoved\u00e1) sa zaober\u00e1 technikou, ktor\u00e1 vykon\u00e1va v\u00fdpo\u010dty. Sk\u00fama sp\u00f4soby ako tak\u00fd v\u00fdpo\u010dtov\u00fd stroj skon\u0161truova\u0165 a ovl\u00e1da\u0165. To znamen\u00e1 ako vytvori\u0165 stroj, ktor\u00fd vie na z\u00e1klade in\u0161trukci\u00ed nie\u010do vyr\u00e1ta\u0165. \u010casto sa logicky del\u00ed do dvoch \u010dast\u00ed, a to je hardware a software. Ka\u017edop\u00e1dne ale v\u00fdpo\u010dtov\u00fd stroj potrebuje oboje, a preto sa poznatky z t\u00fdchto podskup\u00edn dop\u013a\u0148aj\u00fa. V\u00fdpo\u010dtov\u00fd stroj neznamen\u00e1 len po\u010d\u00edta\u010d. Aj internetov\u00e1 sie\u0165 je v\u00fdpo\u010dtov\u00fd stroj, ktor\u00fd je postaven\u00fd na mno\u017estve mal\u00fdch hardverov\u00fdch komponentov a v\u00fdsledok jeho v\u00fdpo\u010dtu (ktor\u00fd mu zad\u00e1te) je zobrazenie napr\u00edklad aj tejto str\u00e1nky. Je to teda ak\u00e9ko\u013evek technick\u00e9 zariadenie, ktor\u00e9 si vie poradi\u0165 s na\u0161ou po\u017eiadavkou a nie\u010do n\u00e1m vr\u00e1ti\u0165 (v ide\u00e1lnom pr\u00edpade to, \u010do sme o\u010dak\u00e1vali). Zdola (ak to tak m\u00f4\u017eem nazva\u0165) je v\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika podporovan\u00e1 elektrotechnikou, ktor\u00e1 jej dod\u00e1va funk\u010dn\u00e9 s\u00fa\u010diastky, ktor\u00e9 vie d\u00e1va\u0165 dokopy a vytv\u00e1ra\u0165 fyzick\u00e9 zariadenie. To znamen\u00e1, \u017ee v r\u00e1mci v\u00fdpo\u010dtovej technicky sa u\u017e nesk\u00fama, ako funguje tranzistor, len sa vyjasn\u00ed jeho pou\u017eitie a ako zapoji\u0165 mno\u017einu tranzistorov, aby z toho bol jednoduch\u00fd v\u00fdpo\u010dtov\u00fd stroj (elektrotechnika je zase podporovan\u00e1 vedami ako ch\u00e9mia a fyzika at\u010f.) Elektrotechnika teda d\u00e1va v\u00fdpo\u010dtovej technike z\u00e1kladn\u00e9 stavebn\u00e9 kamene. Ale ako to cel\u00e9 da\u0165 dokopy?<\/p>\n
Dokopy sa to d\u00e1 da\u0165 r\u00f4zne, ale ak to m\u00e1 fungova\u0165 dobre, tak treba ma\u0165 nejak\u00fd pl\u00e1n. Ak idete programova\u0165, je dobr\u00e9, ak si najprv premysl\u00edte, ako pr\u00edkazy p\u00f4jdu za sebou \u2013 vymysl\u00edte algoritmus. Ak idete zlo\u017ei\u0165 logick\u00fd obvod, je dobr\u00e9, ak viete, ako sa to bude spr\u00e1va\u0165 namiesto toho, aby ste to len sk\u00fa\u0161ali \u2013 zostroj\u00edte si boolovsk\u00fd v\u00fdraz. T\u00fato teoretick\u00fa podporu pre v\u00fdpo\u010dtov\u00fa techniku dod\u00e1va pr\u00e1ve informatika. \u010co teda informatika je? Ve\u013emi v skratke (a op\u00e4\u0165 to pekne vypl\u00fdva z n\u00e1zvu) je to veda na sk\u00famanie inform\u00e1ci\u00ed. Inform\u00e1cia je pomerne abstraktn\u00fd pojem. Ned\u00e1 sa chyti\u0165, vyrobi\u0165 a ani len nakresli\u0165. Ak chceme inform\u00e1ciu nejako uchova\u0165 alebo zobrazi\u0165, tak pou\u017e\u00edvame symboly \u2013 znaky, \u010d\u00edslice, farby. To v\u0161etko s\u00fa ale len z\u00e1stupn\u00e9 znaky, ktor\u00fdch zmysel mus\u00ed by\u0165 jasn\u00fd aj druhej strane, ktorej inform\u00e1ciu komunikujeme. Z toho v\u0161etk\u00e9ho vypl\u00fdva, \u017ee aj informatika bude asi dos\u0165 o abstrakcii a ona aj naozaj je. To, \u010d\u00edm sa hlavne zaober\u00e1, s\u00fa procesy a \u0161trukt\u00fary na pr\u00e1cu s inform\u00e1ciami. V preklade s\u00fa to algoritmy, r\u00f4zne d\u00e1tov\u00e9 \u0161trukt\u00fary a modely a pr\u00e1ca s nimi. To s\u00fa kryptografick\u00e9 algoritmy, algoritmy na tvorbu algoritmov (metaalgoritmy), r\u00f4zne d\u00e1tov\u00e9 \u0161trukt\u00fary alebo r\u00f4zne modely syst\u00e9mov (form\u00e1lne met\u00f3dy). Podstatn\u00e9 je, \u017ee v\u0161etko toto sa deje v abstraktnej rovine. Informatika sa nezaober\u00e1 realiz\u00e1ciou t\u00fdchto poznatkov v re\u00e1lnom svete. Namiesto toho ich pos\u00fava v\u00fdpo\u010dtovej technike, ktor\u00e1 m\u00e1 na to v\u0161etky dostupn\u00e9 prostriedky. Informatika je podporovan\u00e1 matematikou a je to vlastne vedn\u00e1 discipl\u00edna, ktor\u00e1 sp\u00e1ja v\u00fdpo\u010dtov\u00fa techniku a matematiku.<\/p>\n
O \u010do tu teda ide? Ak v\u00e1m niekto povie, \u017ee je informatik, teoreticky je to \u010dlovek, ktor\u00fd je ve\u013emi dobr\u00fd v rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov oh\u013eadom spracovania inform\u00e1ci\u00ed, ale nemus\u00ed vedie\u0165 v\u00f4bec programova\u0165. Naopak, ak niekto absolvoval \u0161kolu s odborom v\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika, m\u00f4\u017ee by\u0165 ve\u013emi dobr\u00fd v p\u00edsan\u00ed programov (pozn\u00e1 in\u0161trukcie a vie ako vykon\u00e1vaj\u00fa), ale nemus\u00ed vedie\u0165 ni\u010d o kryptovan\u00ed. V skuto\u010dnosti to tak nie je, preto\u017ee obe vedn\u00e9 discipl\u00edny sa dop\u013a\u0148aj\u00fa, a teda \u010dloveka so znalos\u0165ami len v jednej oblasti tak \u013eahko nen\u00e1jdete. Ale toto rozli\u0161ovanie v\u00e1m m\u00f4\u017ee napom\u00f4c\u0165 pri pochopen\u00ed toho, pre\u010do niekto vy\u0161tudoval informatiku a pritom nie je dobr\u00fd v programovan\u00ed. \u010casto sa toti\u017e tieto dva pojmy zamie\u0148aj\u00fa. E\u0161te hor\u0161ie je to s prekladom. V angli\u010dtine existuj\u00fa pojmy Computer Science a Informatique. Ale to druh\u00e9 sa \u010dasto zamie\u0148a aj s Theoretical Computer Science. U n\u00e1s sa zase d\u00e1 stretn\u00fa\u0165 s pojmom Teoretick\u00e1 informatika a Aplikovan\u00e1 informatika. A aby toho nebolo dos\u0165, tak v\u0161etci t\u00ed \u013eudia, \u010do robia s po\u010d\u00edta\u010dmi, s\u00fa u n\u00e1s informatici :).<\/p>\n
Trag\u00e9diou toho cel\u00e9ho je, \u017ee na fakt, \u010do je informatika a \u010do v\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika som pri\u0161iel a\u017e nieko\u013eko rokov po \u0161kole. To, \u017ee to nie je jedno a to ist\u00e9, alebo kde s\u00fa medzi odbormi hranice, pod\u013ea m\u0148a tu\u0161ilo len m\u00e1lo z n\u00e1s, ktor\u00ed to \u0161tudovali. To tak trochu prispievalo k roz\u010darovaniu z predmetov, ktor\u00e9 sa na n\u00e1s v jednotliv\u00fdch ro\u010dn\u00edkoch valili a z cel\u00e9ho \u0161t\u00fadia. A pritom sta\u010dilo, aby si niektor\u00fd z vyu\u010duj\u00facich na za\u010diatku na\u0161iel trochu \u010dasu a povedal n\u00e1m: \u201eKolegovia. To, \u010do sa tu budete u\u010di\u0165, bude mix dvoch vedn\u00fdch odborov, ktor\u00e9 s\u00fa pr\u00edbuzn\u00e9 ale nie toto\u017en\u00e9. Bu\u010fte na to pripraven\u00ed.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
M\u00f4j odbor po\u010das in\u017einierskeho \u0161t\u00fadia na vysokej \u0161kole bol: V\u00fdpo\u010dtov\u00e1 technika a informatika. \u010casto sme sa po\u010das tohto 5-ro\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fadia zam\u00fd\u0161\u013eali nad t\u00fdm, pre\u010do n\u00e1s vyu\u010duj\u00fa t\u00e9my ako: strat\u00e9gie tvorby algoritmov, abstraktn\u00e9 d\u00e1tov\u00e9 \u0161trukt\u00fary alebo form\u00e1lne met\u00f3dy (ve\u010f my sme sa predsta pri\u0161li nau\u010di\u0165 programova\u0165! \ud83d\ude42 ). A pritom vysvetlenie cel\u00e9ho toho tkvelo v jednom […]<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-13","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-informatika"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":241,"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13\/revisions\/241"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/spireng.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}