Koľko úkonov denne robíte, lebo ste sa tak práve rozhodli? A koľko preto, lebo to robíte zo zvyku? Vedeli by ste svoje zvyky vymenovať? A myslíte si, že by ste pomenovali všetky? O zápase, ale tiež o spolupráci sily vôle a zvykov v nás je kniha The Power of Habit od Charlesa Dughigga.

The Power of Habit je kniha z oblasti populárnej vedy. To je taký ten typ knihy, kde autor predkladá vedecké závery z rôznych vedných oblastí (v tomto prípade je to hlavne psychológia a sociológia), ale robí to takým spôsobom a dáva k tomu také vysvetlenie, že je to stráviteľné aj pre človeka, ktorý na to nemá špeciálne vzdelanie. Vlastne kniha je zbierka príbehov ľudí a vedeckých štúdii, ktorými sa autor snaží dokázať teóriu o zvykoch. A aká je to teória?

Stručne by sa dalo povedať, že zvyky nás sprevádzajú od nepamäti ešte z čias, kedy sme sa potrebovali brániť voči nepriateľským zvieratám a každý deň vychádzať na lov. Autor (na základe vedeckých štúdií) tvrdí, že zvyky sú uložené v inej časti mozgu (t.z. aktivuje sa iná časť) ako slobodná vôľa. Ako dôkaz môže slúžiť príbeh človeka, ktorý pri poškodení mozgu prišiel o krátkodobú pamäť. Nepamätá si, ani čo hovoril pred piatimi minútami a ani ako vyzerá pôdorys jeho domu. Ale bez problémov nájde chladničku, keď je hladný. Alebo nevie opísať, ako vyzerá jeho dom, ale ak sa vyberie na prechádzku, tak sa vráti vždy bez blúdenia domov.

Kniha je naplnená podobnými príbehmi, pričom sa autor snaží skúmať zvyky jednotlivca, zvyky vo firemnom prostredí a tiež zvyky spoločnosti. Tvrdí, že ak sa pozriete na spoločnosť z pohľadu zvykov, viete sa veľa nového dozvedieť a mnohé zmeniť. Stačí napríklad odtlačiť stánky z jedného Bagdackého námestia a pravidelné nepokoje, ktoré sa tam objavovali, vymiznú ako sa ľudia rozídu hľadať si večer jedlo niekam inam.

Hlavná myšlienka o zvykoch je, že zvyk je tvorený trojicou: spúšťač, rutina a odmena.

Spúšťač môže byť čokoľvek: určitý čas, miesto, pocit alebo človek v našej blízkosti. Rutina je samotná činnosť, ktorá sa pri zvyku vykonáva a odmena je niečo, po čom sa cítime dobre. Príklad z knihy: predstavte si, že by som vás presvedčil, že vaše zuby sú pokryté tenkým povlakom – filmom – ktorý by ste sa mali snažiť odstrániť a ponúkal vám zubnú pastu, ktorá to robí. Doslova by som vás povzbudzoval, aby ste si skúsili jazykom prejsť po zuboch a povedal vám, že to, čo cítite, je ten povlak. A toto by som vám opakoval tak dlho, než by som vás presvedčil, že je to naozaj tak, a že povlak treba pravidelne odstraňovať. A presne to aj urobili výrobcovia zubnej pasty v Amerike. Vybudovali geniálny systém, kde spúšťačom bol pocit, že mám na zuboch povlak, rutinou čistenie ich pastou a odmenou pocit čistých zubov. Čo na tom, že ten povlak je prirodzený, žiadúci, nedá a nemá sa dať odstrániť a tá pasta ho v skutočnosti ani neodstraňuje? Dôležité je uzavrieť slučku a zvyk posilňovať. Mimochodom ten chladivý pocit po umytí zubov pastou nie je potrebný, aby boli čistejšie. Len bez neho by sme nedostali to, na čo sme zvyknutí. Rovnako ako pena pri saponáte na umývanie riadu. Máme vybudovaných viac zvykov, ako si myslíme.

Dôležitou informáciou je, že tam, kde nie je zvyk, musí byť sila vôle. Inak povedané, zvyk je činnosť, ktorá sa automatizovala po tom, čo ste sa ju prinútili vykonávať nejaký čas pomocou sily vôle. Dá sa tiež povedať, že všetko, čo robíme, robíme buď preto, lebo sme sa tak rozhodli (a teda používame silu vôle) alebo to robíme zo zvyku (pričom si ani neuvedomujeme, že to je zvyk).

Duhigg sa tiež venuje tomu, ako sa zvykov zbaviť. A výsledok? Zvykov sa zbaviť nedá. Dosť depresívne, ale dobrá správa je, že sa dajú zmeniť. Častokrát stačí vymeniť rutinu, pričom spúšťač a odmena ostávajú rovnaké. Vezmite si ako príklad fajčenie. Spúšťače: nervozita, pocit, že potrebujem na chvíľu vypnúť; rutina: cigareta; odmena: chvíľa oddychu, vypnutie od aktuálnych problémov. Riešením je vymeniť rutinu, ale spúšťač a odmenu nechať. Napríklad namiesto fajčenia cigarety si len na chvíľu s niekym poklebetiť, zjesť jablko alebo sa prejsť po ulici. Takýto prístup by mohol mať väčšiu šancu na prežitie ako snažiť sa pokoriť vlastné (dlhodobo budované zvyky) len silou vôle.

Kdesi som čítal, že Einstein mal v skrini niekoľko rovnakých oblekov, z ktorých si každý deň jednoducho jeden zobral. Rovnaké boli preto, aby nikdy nemusel rozmýšľať, ktorý si zobrať a zbytočne tak zamestnávať svoj rozum. Niečo podobné za nás robia zvyky. Riešia automaticky problémy bez toho, aby sme sa my museli sústrediť. Aj vďaka tomu nám pomáhajú prežiť. Nemusíme rozmýšľať ako chodiť, rozprávať, písať, dýchať. Preto sú pre náš život nevyhnutné. Problém je, že medzi dobrými a zlými zvykmi je len jediný rozdiel. Tie druhé nám škodia. Inak si vieme obe skupiny rovnako dobre osvojiť. Aj preto by sme mali pochopiť ako zvyky fungujú. Ich zmenou totiž dokážeme celkom dobre meniť aj náš život. A na záver už len: Pozor na to, ak sa vás nejaká reklama snaží presvedčiť, aby ste niečo robili pravidelne. Niekto sa práve v tomto momente snaží vybudovať zvyk, ktorého sa možno bude ťažké zbaviť.