Hovorí sa, že medzi akciou okolia a vašou reakciou je svet, v ktorom žije váš charakter. Aspoň takto som to niekde čítal. To je ten priestor, kde je možné sa zastaviť a rozhodnúť, ako zareagujeme. Ako v živote, tak aj v práci. A aj to jedna z myšlienok knihy Fish! od Stephena Lundina o morálke a postoji k zamestnaniu pre zamestnancov a ich vedúcich.
Fish! je krátky príbeh (112 strán, veľké písmena = rodená jednohubka), ktorý sa snaží komunikovať to, že sme to práve my, kto má pod kontrolou, ako veľmi nás bude baviť naša práca. Že bez ohľadu na monotónnosť alebo nezáživnosť práce, bez ohľadu na vašich kolegov a šéfov a tiež nezávislo na vašom prostredí si môžete vybrať, ako sa k svojmu zamestnaniu postavíte. Kniha obsahuje štyri základné myšlienky, pričom túto autor považuje za najsilnejšiu z nich.
„Choose your attitude“ znamená, že sa rozhodnete ako veci okolo vás budete brať. Môžete prísť naštvaný do práce alebo vás môže vytočiť prvá maličkosť. Môžete si pri práci opakovať v hlave „už aby som bol preč, už aby som bol preč“ a netrpezlivo sledovať hodiny. To všetko sa dá. Alebo môžete začať brať problémy ako bežnú každodennú vec a snažiť sa ich riešiť s chladnou hlavou alebo dokonca úsmevom. Môžete si prácu urobiť zábavnejšou alebo zaujímavejšou. To všetko sa dá. Výber je len na vás. A ak máte teraz na jazyku vetu typu „To si pri mojej práci neviem predstaviť …“ tak ste zatiaľ vo fáze, že za vás rozhoduje vaše okolie.
Autor sa to snaží v rámci príbehu ukázať na práci na rybom trhu, čo berie ako jednu z najnepríjemnejších prác. Samotný príbeh je síce trochu strojený, ale keďže kniha nie je príliš dlhá, tak to až tak nevadí. Omnoho silnejší príbeh na podobnú tému je kniha „A přesto říci životu ano“ od psychológa Viktora E. Frankla. Rovnako malá kniha s rovnakým posolstvom, ale povedané o dosť silnejším skutočným príbehom. Autor totiž prežil koncentračný tábor so všetkými jeho atrakciami. A rovnako ako autor knihy Fish! aj dospel k názoru, že stále je na výber. A zmenil svoj postoj. Ak to on dokázal uprostred stien koncentračného tábora, tak v podmienkach bežného zamestnania to predsa musí byť hračka…