Na chvíľu odbočím mimo moje štandardné témy, ktoré sa preberajú naokolo. Nedá mi niečo o otužovaní nenapísať, pretože od kedy som sa začal o neho zaujímať, vyrojilo sa mi v hlavne niekoľko myšlienok, ktoré sú hodné usporiadania do súvislého zrozumiteľného textu. Ak chcete vedieť ako otužovanie funguje, a prečo sa ním vôbec zaoberať, čítajte ďalej.

Ak sa povie „otužovanie“, väčšina ľudí si predstaví plavcov s plaveckou čiapkou, ktorí sa kúpu niekde na rieke alebo jazere v dierach vysekávaných v ľade. O takomto otužovaní tu písať nebudem. Pre mňa je toto extrém, ku ktorému sa na vlastnej ceste otužovania vôbec nechystám dospieť. To, že otužovanie je aj pre nás normálnych ľudí, som zistil, keď sa jeden kolega zmienil, že otužuje. Samozrejme, že ma hneď napadlo, že asi pláve niekde v zamrznutej rieke (jediný môj doterajší kontakt s otužovaním boli scény z televízie z čias, kedy som ju ešte pozeral). On ma ale vyviedol z omylu, pretože povedal, že to robí doma v sprche. A to ma celkom zaujalo, pretože to začalo vyzerať ako niečo pre bežného človeka môjho typu.

Nedalo mi to a z vedeckej knižnice (zlatá to inštitúcia) som si požičal niekoľko kníh, aby som sa o tom dozvedel viac. Zistil som, že bežné otužovanie vôbec nevyzerá ako kúpanie sa v ľadovej vode. Otužovať sa dá jednoducho v sprche (vždy na záver). Alebo otvoreným oknom pri spaní (samozrejme telo musí byť v teple). Alebo krátkou chôdzou bosými nohami po snehu (po skončení treba nohy okamžite osušiť a dať do tepla). To všetko sú metódy, ktoré sú použiteľné v každodennom živote.

V podstate si môžete vymyslieť vlastnú metódu otužovania. Základom je jednoduchá schéma: Krátkodobo a kontrolovane vystaviť nejakú časť tela chladu. Záver sprchovania chladnejšou vodou je dobrý príklad. Ide o to, aby to podchladenie bolo kontrolované, aby ste ho vedeli ukončiť. Opačným príkladom je, ak idem večer do mesta a slabo sa oblečiem. Telo celkom dobre reaguje na krátkodobé podchladenie, ale keď som v tom meste dve hodiny a stále mi je zima, tak treba očakávať chorobu. To je podstatný a najhlavnejší rozdiel medzi tým, keď otužujem a keď si koledujem o nachladenie. Otužovanie je podchladenie, ale na dobu, počas ktorej sa organizmus vie s touto nerovnováhou vyrovnať. A práve tento proces vyrovnávania sa ho pripravuje na situácie, ktoré môžu nastať až budete vystavený chladu neplánovane. Inak povedané: V malých dávkach je všetko liek.

Čo sa vlastne deje pri otužovaní? Berme ako príklad opäť sprchovanie chladnejšou vodou (môj obľúbený spôsob). Pri ochladzovaní vodou sa ako prvé dostaví začervenanie pokožky. Váš organizmus vyhodnotil, že nejaká časť tela je vystavená príliš nízkej teplote a snaží sa ju udržať v normále tak, že otvára cievy a pumpuje do nich viac krvi (krv je okrem iného v organizme aj hlavným nosičom tepla). Takýto začervenaný stav trvá približne niekoľko minút. Ak v otužovaní budete pokračovať, nastáva druhá fáza – zblednutie pokožky. Organizmus vyhodnotil, že snaha zahriať podchladenú časť tela je zbytočná. Nastáva opačná reakcia – sťahovanie krvi z podchladenej časti späť do vnútorností tela, aby sa tak ochránili. To je moment, kedy môžete s otužovaním prestať (ak ste prestali už v prvej fáze, tiež sa to počíta). Celé toto cvičenie má na váš organizmus niekoľko pozitívnych efektov. Pumpovanie krvi do ciev a späť zvyšuje ich pružnosť. To má tiež vplyv na elastickosť pokožky. Ale najdôležitejšia je aktivácia imunitného systému, ktorý to celé riadil. Taký imunitný systém je vlastne polícia, požiarnici a armáda vášho organizmu v jednom. A také otužovanie je pre neho ako cvičný poplach. Až príde skutočný, tak je viac pripravený.

Prečo vôbec treba imunitný systém takto precvičovať? Problém je pohodlie nášho života. V aute máte klimatizáciu, v práci máte klimatizáciu alebo kúrenie, doma máte kúrenie, dobre sa vždy naobliekate a pod. To všetko sa deje pre naše pohodlie a bezpečie. Problém je, že ak toto všetko pre seba robíte, preberáte na seba zodpovednosť imunitného systému. Namiesto toho, aby sa o vás staral on, staráte sa o seba sami. Čo je ok. Až do momentu, kedy zlyháte. Napríklad sa slabo oblečiete. Alebo si nevezmete dáždnik a zmoknete. Vtedy by sa o vás mál postarať váš imunitný systém. Ten je ale zakrpatený a spomalený. Hodiny konštantnej teploty a vlhkosti vo vašom okolí ho uspali a teraz jednoducho nevie ako reagovať.

Krátke otužovanie je tou pravou vzpruhou pre váš imunitný systém. Je to ako facka, aby sa prebral a začal niečo robiť. Dáte mu úlohu. Vyvoláte cvičný poplach. Práve preto to funguje. Lebo keď už pôjde do tuhého, tak bude pripravenejší. Aj preto je dobre občas si vypnúť klímu alebo sa slabšie obliecť (ak viete, že nebudete vonku príliš dlho – napríklad len idete na nákup). To všetko sú formy otužovania a to je práca pre váš imunitný systém, aby úplne nezaspal…