Toto je tretí a zároveň posledný diel mojej minisérie článkov, ako byť dobrý v tom, čo robíte. Po poslednej časti, ktorá bola viac zameraná na technické vlastnosti, sa dnes pozrieme do oblasti soft-skills. To je téma, pri ktorej niektorí IT ľudia majú pocit, že sa ich netýka. To je ale omyl, keďže všetci fungujeme a musíme fungovať v rámci nejakého spoločenstva.

Komunikujte.Komunikovať? A prečo? Veď som vynikajúci programátor, ovládam všetko, čo treba a viem viac ako všetci okolo mňa. Tak prečo komunikovať? Ako odpoveď môže poslúžiť známa veta o komunikácii: „Väčšina problémov v projekte sa dá spätne stopovať k tomu, že niekto niečo dôležité niekomu nepovedal.“. Môžete vedieť super programovať, ale ak nechcete alebo neviete komunikovať, ste pre projekt riziko a problém.

Je celkom možné, že ste súčasťou tímu. Máte svojho nadriadeného alebo zákazníka. Môžete mať podriadených, zamestnancov iných oddelení, s ktorými musíte spolupracovať. Môžete komunikovať s vývojármi, ktorí pracujú na systéme, s ktorým spolupracuje ten váš. Používate framework/knižnicu/nejaký nástroj, ktorý má svoju komunitu ľudí. Je nemožné, aby ste neboli súčasťou spoločenstva, a teda nepotrebovali komunikovať. Podstatné je uvedomiť si dve veci: komunikácia je prirodzenou súčasťou vašej práce a existuje mnoho druhov komunikácie.

Mne osobne sa veľmi páči myšlienka, s ktorou som sa stretol v knihe Agile Estimation and Planning od Mika Cohna a to, že User Story (teda jedna úloha v projekte) nemá byť popis tejto úlohy, ale len pripomienka, že taká úloha existuje a že jej obsah bude treba odkomunikovať. A tá komunikácia by sa mala diať počas celého vývoja.

Komunikácie naozaj existuje mnoho rôznych druhov. Nie je to len telefonovanie a mailovanie alebo osobné stretnutia. Aj online dashboard so stavom projektu pre manažment je forma komunikácie. Dôležité je, aby manažment pochopil, že tam je kvôli nim a kvôli uľahčeniu ich rozhodovania. A dôležité je, aby mu rozumeli (a verili), lebo v opačnom prípade je nanič a ako komunikačný nástroj zlyhal. Ale toto pochopenie vyžaduje ďalšiu formu komunikácie (pravdepodobne osobnú), kde bude všetko vysvetlené a zozbierané prípadné pripomienky ohľadom zmien.

Akákoľvek zmena v systéme fungovania projektu alebo firmy, ktorá nie je správne odkomunikovaná, je odsúdená na neúspech. Ale je chyba myslieť si, že vytvorím jednu prezentáciu a potom zvolám kolegov, šéfa, zástupcu zákazníka a všetkým to odprezentujem a oni to pochopia. Dôležité je uvedomiť si, že rôzne profesie (ktoré by sa na takomto stretnutí zúčastnili) rozprávajú rôznymi jazykmi a zaujímajú ich rôzne aspekty toho, o čom hovoríte. Manažéra môže zaujímať či a ako to ovplyvní termíny, zákazníka aký z toho vlastne bude mať prospech a vašich kolegov, či im to v niečom pomôže pri každodennej práci. A preto ak komunikujete, musíte sa naučiť používať slovník a zmýšľanie človeka, s ktorým sa rozprávate (a namiesto jednej prezentácie urobiť tri). Táto schopnosť vytvoriť most medzi vaším pohľadom na vec a tým, s kým komunikujete je veľmi dôležitá. Musíte sa pokúsiť pozrieť na vec očami toho druhého a podať to tak, aby tomu rozumel.

Zoberme si klasický prípad. Váš šéf/zákazník za vami príde a povie vám, že máte niečo naprogramovať do konca budúceho týždňa a vám je jasné, že by ste potrebovali tak minimálne o týždeň viac času, aby ste odovzdali normálne hotové zadanie. Čo teraz? Prvá možnosť je, že si postavíte hlavu a jednoznačne odmietnete. Poviete mu, že potrebujete ešte týždeň naviac, inak sa to nedá spraviť (to nie je veľmi komunikatívna, ani dobrá možnosť). Druhá je, že skloníte hlavu a mlčky príjmete úlohu. Budete robiť čo sa bude dať, niečo z úlohy neurobíte úplne ako máte a snáď to nejako dopadne (opäť máte za komunikáciu 0 bodov a vy aj váš šéf idete do rizika). Alebo sa to pokúsite prebrať. Vysvetlíte, že všetko nie je možné v normálnej kvalite stihnúť. Úlohy rozporcujete na menšie a narýchlo odhadnete, aby bolo jasne viditeľné (viditeľnosť je tiež forma komunikácie), čo všetko je možné stihnúť do konca budúceho týždňa. Necháte vášho šéfa rozhodnúť, čo z toho máte vyhodiť alebo posunúť na neskôr, aby sa zvyšná práca zmestila do požadovaného termínu. Alebo ak má byť hotové všetko, tak potom uberiete na kvalite. Ale aj to musí jasne zaznieť. Namiesto rezolútneho odporu alebo tichého podriadenia, dvoch extrémov, si zvolíte strednú cestu, kde zadanie neakceptujete, ale ponúknete údaje na základe ktorých je možné prijať rozhodnutie/riešenie. Ešte o krok ďalej (ak si so svojím šéfom naozaj rozumiete) je, že sa ho spýtate, aký problém sa vlastne snaží vyriešiť (keďže to zadanie, s ktorým za vami prišiel, je už navrhnuté riešenie nejakého problému) a preberiete s ním, či neexistuje nejaká iná cesta ako dosiahnuť to, čo chce, ale bez zbytočných rizík.

Predchádzajúci prípad v sebe obsahoval predpoklad, že váš šéf bude ochotný aspoň do nejakej miery komunikovať a načúvať (ak si so svojim šéfom nerozumiete, tak sa rovno vráťte k prvej rade prvého článku). To platí o komunikácii všeobecne. Ak sa snažíte s niekym komunikovať, tak vám musí načúvať. Musí veriť, že máte dostatočné vedomosti a skúsenosti, aby ste rozumeli tomu, o čom hovoríte a musí vám dôverovať. Dôvera je v komunikácii extrémne dôležitá, ak komunikujete s niekym, kto je závislý od vašej práce a nerozumie jej. Čo ak poviete svojmu šéfovi, že sa táto úloha nedá do konca budúceho týždňa stihnúť, ale on vám neverí. Tak to je skoro smrteľná rana pre komunikáciu. Preto by ste mali urobiť všetko preto, aby tam, kde si váš partner v komunikácii nevie jednoducho overiť, či mu hovoríte pravdu alebo nie, tak vám dôveroval (značne pomáha, ak ste čestný človek v iných oblastiach, vtedy je predpoklad, že budete čestný vo všetkom, ale to už sme sa dostali k úplne inej téme).

Osobitne zaujímavá je téma komunikácie pre distribuované tímy. Som presvedčený, že jedným z hlavných rozdielov medzi tímom na jednom mieste a distribuovaným tímom je ten, že tím sústredený na jednom mieste má výhodu neuveriteľného luxusu a ľahkosti osobnej komunikácie so všetkým, čo k tomu patrí (napríklad kreslenie). Užil som si celkom dosť oboch týchto typov (dokonca aj s rovnakým tímom obe spôsoby) a komunikácia je nepochybne to, čo mi chýbalo najviac. Skype alebo iný podobný spôsob komunikácie nie je dostatočná nahrada. Za prvé iniciovanie rozhovoru cez Skype nie je také jednoduché ako osobne a komunikácia je silne obmedzená (aj keď to prenáša nejaký obraz a zvuk). Nedostatky elektronickej komunikácie vtipne vystihuje toto video, na ktoré som pred nedávnom narazil.

Takto by som mohol o komunikácii pokračovať ešte veľmi dlho, pretože je súčasťou vašeho každodenného života a bez ohľadu na vaše technické znalosti má obrovský dosah na konečný prospech vašej práce pre zamestnávateľa/zákazníka. Keďže sú tu ale aj ďalšie veci, ktoré je potrebné vedieť, ak chcete byť dobrý v tom, čo robíte, nateraz o komunikácii stačilo. Dôležité je ale zapamätať si, že bez ohľadu na to, aký dobrý vo svojom obore budete, bez komunikácie vašu prácu nikto nebude vedieť oceniť, a preto ani nebudete považovaný za naozaj dobrého.

Pracujte efektívne.Takže ste sa dostali až sem. Osvojili ste si možno niektoré z predchádzajúcich rád a stáva sa z vás človek, ktorý je dobrý v tom, čo robí. Nezáleží ale na vašich schopnostiach, ak ich nepoužívate. Je jedno ako dobrý ste v programovaní, keď sa neviete na svoju prácu sústrediť alebo ju vykonávať efektívne. Aj keď vnútorne budete odborník, navonok nebudete pôsobiť ako schopný, skúsený a produktívny človek. Okrem vedomostí a skúseností potrebujete aj reálny výkon. A ten výkon je závislý od niekoľkých vecí. Napríklad od vašej schopnosti koncentrovať sa alebo od efektívnosti vašej práce.

Neschopnosť koncentrovať sa bude asi jeden z najväčších bŕzd (a to môžem povedať bez toho, aby som vás poznal, pretože moje skúsenosti hovoria, že veľká časť ľudí má práve s týmto problém). To totiž môže viesť k tomu, že práca, ktorá by inak trvala 2 minúty, trvá 10. Neustále vyrušenia, ktoré prichádzajú od vás (áno, dokážete vyrušovať aj sami seba nápadmi a odbočkami v myslení) alebo od ostatných vas vytrhujú z kontextu vašej úlohy. A návrat do neho („…kde som to skončil?“) je časovo hodne drahý. Čo s tým? No určite ste už našli rady typu: vypnite si Skype, mobil a pod. Ja si nemyslím, že vypnutie je riešenie, pretože to odstráni len tie veci, ktoré viete vypnúť (ak si vypnutie môžete dovoliť). Omnoho dôležitejšie je naučiť sa ovládať svoju reakciu na tieto veci. Môže vám pripadať, že sa to jednoduchšie povie ako spraví, ale cesta k tomu nie je v tom, že sa z vás stane majster zenu, kde vás nikto a nič nevyruší. Cesta (alebo aspoň jej začiatok) je v tom, že si nájdete systém práce, ktorý vám umožní takto začať fungovať. Techniky Pomodoro a Getting Thing Done sú len 2 z množstva, ktoré ak si osvojíte, začnú sa diať veci. Nie je to rýchla ani jednoduchá cesta – dostať sa do stavu, že sa viete koncetrovať bez ohľadu na to, kde ste a čo sa okolo vás (alebo vo vás) deje, ale dá sa to dosiahnuť.

Efektívnosť práce je druhá vec, ktorá ovplyvní váš výkon. Koľko času denne strávite písaním na klávesnici? Tú otázku myslím vážne. Koľko času denne strávite písaním na klávesnici? Chcem, aby ste sa nad tým naozaj zamysleli a skúsili si v duchu určiť číslo. Ak pracujete s počítačom, ste programátor, tester, správca, tak to bude asi niekoľko hodín. Ako by asi vyzerala vaša denná práca, ak by ste pracovali s klávesnicou 2x rýchlejšie? Ja to opäť zopakujem (nie preto, lebo si myslím, že ste hlúpi, ale preto, lebo chcem, aby ste sa nad tým naozaj zamysleli): Ako by asi vyzerala vaša denná práca, ak by ste pracovali s klávesniciou 2x rýchlejšie? Zamyslite sa. Asi by to bolo o dosť viac hotovej práce. A ako to dosiahnuť? Naučiť sa písať všetkými desiatimi prstami, tiež nazývané strojopis. To je nie je zručnosť z iného vesmíru. Na internete nájdete kopec programov, s ktorými zadarmo alebo za pár eur môžete trénovať 10 minút denne a po pol roku v tom byť naozaj dobrý. Koľko času denne strávite čakaním, kým sa vaša ruka presunie medzi klávesnicou a myšou a späť. Lebo napríklad pracujete v nejakom textovom editore a potrebujete sa presunúť do inej časti dokumentu alebo spustiť nejakú funkciu. Naučte sa klávesové skratky alebo choďte ešte ďalej a osvojte si používanie nástroja ako je vi (to je ten editor, ktorý buď ľudia zbožňujú alebo neznášaju). Existuje dokonca aj rozšírenie pre programy z MS Office, ktoré vám umožníi v nich pracovať ako vo vi editore. Všetko budete ovládať priamo z klávesnice a to 2x väčšiou rýchlosťou. No neznie to super? Ono to aj je super, ale obed zadarmo to nebude. Cesta nie je jednoduchá a vyžaduje to hodiny postupného tréningu. Ale ak plánujete ostať v odbore do konca života, tak času je asi dosť. Takto by som mohol pokračovať ďalej. To, na čo chcem poukázať je, aby ste sa naučili zamýšľať sa nad vašou prácou a tým, ako ju robíte. A začali hľadať riešenie, ako ju robiť efektívnejšie (automatizácia z prechádzajúcej rady je jednoznačne jedna z vecí, čo vás urobí efektívnejším).

Máme už za sebou toho celkom dosť. Čo povedať po tom všetko? Len jedno: nebuďte obeť, lebo ňou naozaj nie ste. Neberte vašu situáciu a váš prístup k zamestnaniu ako niečo, čo vám bolo nadiktované zvonku a vy ste len malé koliesko vo veľkom stroji, ktoré sa točí len tak, ako mu ostáva. Viem si predstaviť, že možno k 5% ľudí bol osud nepriaznivý a nadelil im okolnosti, ktoré im hádžu polená pod nohy (hovorím o vážnych veciach ako strata zraku, neschopnosť chodiť alebo ťažká choroba či rodinná situácia). Ak nepatríte k týmto piatim percentám, je to dobrá správa pre vás, pretože môžete robiť, čo chcete a tak ako chcete. Ak máte pocit, že ste v prostredí, ktoré vás do zlého fungovania tlačí, tak ho zmeňte a ak sa nedá, tak ho rovno vymeňte. Neberte nedostatky ako samozrejmosť. Inak hrozí, že sa z nich stane váš zvyk a až to zamestnanie budete musieť vymeniť a niekto iný začne posudzovať vašu prácu, tak ich uvidí vo vašich výsledkoch.

Keď sa niekedy účastním prezentácií, ktoré sa nejako týkajú zmeny práce, veľmi rád sa v časti otázky a odpovede pýtam jednu jednoduchú otázka: čo mám zajtra ráno, keď prídem do práce, urobiť inak? Je to zákerná otázka, lebo odpoveď často nezávisí len od toho, čo by mal byť cieľový stav mojej práce (čomu by prezentér mal rozumieť), ale aj od toho, aký je súčasný stav (čomu rozumiem asi len ja sám). Napriek tomu, že je to otázka, na ktorú sa ťažko odpovedá, je dobrá v tom, že núti nájsť prepojenie medzi teóriou o tom, ako by to malo fungovať, a praxou, ako to funguje teraz (tzv. knowing doing gap). A to dokonca tak, že sa pokúsi nájsť prvý krok, ktorý by viedol k zavedeniu teórie do praxe. Inak povedané, núti to zamyslieť sa nad realizáciou toho celého v kontexte jedného konkrétneho človeka. Chcel by som, aby ste si takéto prepojenia, takýto most medzi mojimi radami a vašim životom našli aj vy, a preto sa vás na záver musím spýtať: čo zajtra ráno, keď prídete do práce, urobíte inak? Zamyslite sa.