Je niekoľko vecí, ktoré majú zásadný dopad na kvalitu nášho života. Väčšina z nich sa mení len ťažko. Je to ako sada kariet, ktoré dostanete na začiatku hry a musíte s nimi hrať. To, či sa narodíte do obdobia mieru alebo vojny. Do slobodnej krajiny alebo diktatúry. Do rodiny, ktorá funguje alebo nie. Či sa narodíte zdraví alebo s hendikepom. To všetko bude mať dopad na vašu budúcnosť. Je ale jedna karta, ktorá je veľmi dôležitá, a ktorú si viete vymeniť za inú. Je to vaše vzdelanie. Poďme sa pozrieť na to, prečo nehrať v živote s nízkymi kartami.

Na pohovoroch sa často stretávam s uchádzačmi, ktorí začali štúdium na vysokej škole ale nedokončili ho. Dôvody sú rôzne, ale najčastejšia je strata motivácie. Chápem ich, pretože štúdium na vysokej škole má dve motivačné úskalia:

1. Efekt vzdelávania sa dostaví až po rokoch. Štúdium je investícia do vzdialenej budúcnosti. To je veľký rozdiel oproti tomu, keď sa zamestnáte, a po skončení mesiaca dostanete výplatu. Tam je ten efekt na váš život okamžitý. Aj preto je to často lákavejšie zamestnať sa ako študovať.
2. Často chýba vysvetlenie ako vedomosti použijete v praxi. Inak povedané, častokrát vás škola núti učiť sa veci bez toho, aby vám dopredu vysvetlila, kde presne tie vedomosti použijete. A bez ich uplatnenia je učenie len nutné zlo, ktoré musíte pretrpieť. Fakt je, že väčšina vedomostí sa vám zíde, a ako si o chvíľu povieme, aj tie, ktoré nikdy v živote nevyužijete, vám budú nakoniec nejako užitočné.

V oboch prípadoch ide hlavne o motiváciu, a teda o to, aký zmysel má s vysokou školou začať a zotrvať na nej. V skutočnosti vám vysoká škola vie dať toho omnoho viac, ako si myslíte. Poďme sa teraz pozrieť na to, čo môžete štúdiom získať. Začneme s tým, čo sa pri vysokoškolskom štúdiu spomína najčastejšie:

1. Diplom a titul – áno, titul je fajn vec. Môže vám to otvoriť dvere na niektoré pohovory a niekde vám môže pomôcť získať prácu. Ale fakt je, že keď prekročíte prah zamestnania, je to už len na vás. Titul za vás nenapíše email, nezavolá klientovi, ani nenájde riešenie problému. Titul je fajn, ale je to len nálepka, že ste niekde vydržali 5-6 rokov chodiť a podarilo sa vám urobiť záverečné testy. Ak nezvažujete kariéru v akademickej sfére, nie je zďaleka tak dôležitý ako by sa mohlo zdať.
2. Vedomosti – jasné, veď o to tu ide. Alebo nie? Je fakt, že čím viac toho viete, tým je to lepšie. Každá vedomosť, ktorú máte, je vám v každej nasledujúcej sekunde života k dispozícii. Pri riešení problémov, komunikácii alebo keď rozmýšľate, čo si dáte na večeru. Problém s vedomosťami je, že zastarávajú (hlavne tie úzko špecializované, ktoré dostanete na vysokej škole). A prichádzajú nové. To znamená, že opustením školy tak či tak vaše získavanie vedomostí nekončí. Ďalší fakt je, že vedomosti sú dnes omnoho viac dostupnejšie ako kedysi. Internetové vyhľadávače a najnovšie AI k nim zjednodušujú prístup, a tak ich uchovávať v hlave nie je až také kľúčové. Preto to už dnes nie je to najpodstatnejšie, čo na vysokej škole môžete získať.
3. Pár dobrých rokov života – úplne súhlasím! Život na vysokej škole patrí k najlepšiemu obdobiu života. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Už ste dospelý (aspoň vekovo), ale ešte nemusíte riešiť problémy dospelých. Bývanie, životný partner, deti, práca, hypotéka a kadečo iné. To sa vás zatiaľ netýka. Čaro je v tom, že škola je dočasná, a tak to všetko viete pekne odsunúť na obdobie po škole. A to bez výčitiek svedomia.

Na prvý pohľad to môže vyzerať, že som vymenoval všetko podstatné, ale v skutočnosti sa zatiaľ len kĺžeme po povrchu. Poďme hlbšie a pozrime sa na dôvody, pre ktoré naozaj vysoká škola stojí za to:

1. Naučí vás používať rozum – ja viem, čo asi chcete povedať. „Veď rozum používame denne.“ Áno, to je pravda, ale častokrát je to ako keby ste na Ferrari jazdili rýchlosťou 20 km/h. K plnému potenciálu toho, čo máte ukryté v hlave, sa ale nedostanete len tak. Musí vás niekto cielene vystrčiť do nekomfortnej zóny. Prinútiť vás premýšľať tam, kde je pohodlné ísť na autopilota. A to všetko vysoká škola robí. Každý predmet je samostatný svet so svojimi vlastnými pojmami a súvislosťami medzi nimi. Každý tento predmet pred vás postaví problémy, ktoré musíte vyriešiť.
   Aby ste ten predmet úspešne absolvovali, tak si potrebujete vybudovať mentálny model, a potom v ňom hľadať riešenia a odpovede. A to robíte každý semester znova a znova od nuly. Keď vysokú školu skončíte, váš rozum je vycvičený na absorbovanie a spracovanie nových informácií a hľadanie riešení. Videl veľa rôznych perspektív, veľa rôznych prístupov a vie posúdiť, čo ako dobre funguje. Proste ste na svojom Ferrari zaradili druhý rýchlostný stupeň.
   K tejto téme ešte jedna poznámka: počas prvých troch rokov môjho štúdia informatiky som mal sedem matematických predmetov. Ako som sa dozvedel neskôr, ten pravý dôvod, prečo je to tak, nie je to, aby nás naučili počítať integrály a matice. Ten dôvod bol, že matematika rozvíja abstraktné myslenie. A abstraktné myslenie je nevyhnutné, ak chcete robiť v IT, pretože tam sa nedá nič chytiť a často ani vidieť, a jednoducho si to musíte predstaviť. Takže matematika sa dá brať ako tréning abstraktného myslenia a teda rozumu.
2. Pracovať s informáciami – vyššie som spomínal, že škola vám dá vedomosti. Vedomosti sú fakty, ktoré vám niekto pekne pripravil a vy ste sa ich naučili. Ale ako sme si už povedali, niektoré vedomosti sú dočasné a bude potrebné získavať nové. Zároveň všetci plávame (a niektorí sa aj topia) v oceáne informácií, ktorý nás v dnešnej dobe obklopuje. Takže jedna z najdôležitejších zručností pre budúcnosť je schopnosť informácie spracovať a vytiahnuť z nich vedomosti. A to je opäť niečo, čo na vysokej škole budete robiť stále dookola, a teda vás v tom budú trénovať. Ak budete mať šťastie, tak vás prinútia aj písať rôzne eseje a práce. O tom, akú silu má písanie si povieme niekedy nabudúce.
3. Horizont možností – váš horizont možností je zoznam všetkého, čo vás v živote (chtiac alebo nechtiac) môže postretnúť, alebo čo môžete v živote vykonať. Vysoká škola ho zásadne rozširuje. V tom čo môžete v živote vykonať ale aj v tom, čo život môže vykonať vám. Samozrejme vás neučí všetko do detailu, ale ukazuje, kde až siahajú hranice možného – či už vedomostí, akcií, ktoré viete vykonať alebo rizík, ktoré vám hrozia. Horizont možností obsahuje veci, o ktorých viete, aj keď ich nemusíte poznať do detailu (v Rumsfeldovej matici sú to Known knowns a Known unknows). Mimo horizontu sú veci, o ktorých neviete a najviac vám môžu chýbať tie, o ktorých ani netušíte (Unknown unkonwns). Vysoká škola rozširuje horizont a zužuje slepé miesta na vašej mape. Aj keď neovládnete všetko, ale aspoň viete, že to existuje a viete sa tým zaoberať, keď to budete potrebovať.

Ako môžete vidieť, hlavná výhoda vysokej školy je, že vás pripraví na tu variabilitu problémov, príležitostí a nástrah, ktoré vás v živote čakajú. Nejde tak o tie veci, ktoré dostanete priamo na škole ale skôr o to, že vás pripraví čeliť tomu, čo príde.

Na záver si to povedzme rovno. Vysoká škola je poslednou vzdelávacou zastávkou predtým než sa vrhnete do pracovného života. V tom už štandardne bude vzdelávanie hrať druhú rolu (ak vôbec). Takže je to posledná možnosť vymeniť si pár kariet v ruke za nejaké vyššie a to než sa začne skutočná hra o peniaze. Je preto škoda túto možnosť zahodiť. A ak viete o niekom, kto váha s prihlásením sa na vysokú školu, tak môžete tento článok preposlať, a možno mu to pomôže porozumieť, čo sú jej skutočné prínosy.